More Than Us /SK/

-80-

Bežala som otvoriť dvere a pod nohami sa mi plietla deka, v ktorej som bola zabalená. Priss dorazila načas, no ja som sa nestihla pripraviť.

"Idem!" kričala som.

Priss sa na mňa vyškierala, v rukách držala dve papierové tašky a líca mala ružové. "Mám jedlo," povedala nadšene a pretlačila sa okolo mňa do chodby bytu.

Potichu som sa zasmiala. "Nemusela si nič nosiť."

"Viem, ale bez jedla sa už neodvážim ani odísť z bytu," povzdychla si a vyzula si tenisky. "Žeriem ako dostihový kôň a priberám rýchlejšie ako mláďa kosatky."

Môj tichý smiech sa premenil na hlasný a s prvým úsmevom za niekoľko dní som ju zaviedla do kuchyne. 

"Máš tu strýka?" spýtala sa a vysadla si na barovú stoličku pri pulte. 

"Je v práci," pokrútila som hlavou. "Fotí reklamu na parfém." 

Priss prekvapene nadvihla obočie a z jednej tašky vytiahla veľké hranolky s kečupom. "Nechcela si ísť s ním?" 

Pokrútila som hlavou. "Boli sme dohodnuté, že sa stretneme. Môže ma tam vziať kedykoľvek a chcela som sa s tebou porozprávať v súkromí."

Postavila som sa oproti nej, lakťami sa oprela o kuchynský pult a v hlave si naposledy prehrala všetko, čo som si stihla pripraviť.

Priss mi s plnými ústami kývnutím hlavou naznačila, že môžem začať a ja som sa snažila prehltnúť hrču navierajúcu mi v hrdle. 

"A začni tým, prečo si mi nepovedala o rozchode a tvárila sa, že sa nič nedeje," dodala.

Pokývala som hlavou. "Pretože som vás nechcela ťahať do niečoho, o čom som si myslela že samé  chvíľu pominie." 

Zrejme som sa ešte nikdy tak nemýlila, pomyslela som si.

"Nechcela som vás stavať medzi mňa a Holdena. Si moja najlepšia priateľka, Priss, a Holden je aj tvoj priateľ. Myslela som si, že by som vás postavila do zložitej pozície-"

"Teraz o tom viem a nie som v zložitej pozícii," pokrútila hlavou a do úst si vložila ďalší kus vypraženého zemiaku. "Vážne si si myslela, že na to neprídem? Už keď sa Holden nevrátil načas mi došlo, že sa niečo deje... Nám všetkým to došlo."

Prikývla som. "Bola som na tom zle, nepremýšľala som nad ničím a až neskôr mi došlo, že za to ani nemohol," vydýchla som a potlačila slzy. "Holdenovi som všetko povedala a udobrili sme sa-"

"Vážne si myslíš, že ste sa udobrili?" spýtala sa s kamenným výrazom, chladom v hlase, pevným pohľadom zabodnutým do mojich očí. 

"Súhlasil, že budeme-"

"Priatelia, ja viem," dokončila za mňa. "Je ti jasné, že to prijal iba preto, lebo to je lepšie ako sa s tebou vôbec nevídať, však?"

Súhlasil s tým, pretože... chcel. 

"Nemám na výber," povedala som potichu a hlas sa mi zasekával. "Priss-"

Pozerala som sa jej priamo do tváre, no nedokázala ja jej pozrieť do očí. Opantávala žiarlivosť a sebeckosť. 

"Našla si si niekoho iného?"

Chcelo sa mi smiať, ale bolesť zožierajúca mi vnútro mi to nedovoľovala. 

"Ak áno, nie je na tom nič zlé," dodala miernejšie a usmiala sa najmilšie, ako som ju kedy uvidela. "Prvá láska je mätúca. Zamiluješ sa do niekoho, zažívaš pocity, ktoré si nikdy necítila a myslíš si, že je to to najsilnejšie puto na zemi. Moja prvá láska bol chlapec na strednej, s ktorým som si predstavovala celú budúcnosť, rodinu, deti, celý život. Lenže keď som odišla na vysokú, necítila by som sa, akoby som prišla o kus srdca, keď som ho nechala v mojom rodnom meste."