POD MOJU ÚROVEŇ

~58~

Keď som vyšla Alex ma už čakal v posteli. Ľahla som si ku nemu a v jeho náručí som zaspala.
______________________________________
*O 2 mesiace neskôr*
„Vyzeráš nádherné." obdivovala ma mama. Otočila som sa ku zrkadlu. Na sebe som mala nádherné biele šaty. Boli to svadobné šaty. Áno, dnes je môj najšťastnejší deň. Idem sa vydať za Alexa. Šťastím som bola celá bez seba. Moje šaty boli zdobené bielymi kryštálikmi. Na spodu boli vlnovky. Všetko to bolo nádherné.
(Fotka)

Vlasy som mala zopnuté do drdola a v ňom som mala zapichnutú bielu ružu. Prehodila som si cez tvár závoj ktorý som mala veľmi dlhý. Do rúk som vzala kyticu ktorú som mala položenú na stolíku. Takto pripravená som sa otočila k mame. Mama mi ešte podala lodičky a ja som si ich obula.
„Si veľmi pekná nevesta." videla som že mame sa do očí hrnú slzy. Podišla som k nej a silno ju objala. Zrazu niekto vošiel. Bol to môj otec. Pridal sa k nám a objal nás.
„Moje dievčatko už nebude len moje." zasmial sa otec a pohladil ma po tvári.
„Ja som ti len prišiel oznámiť že už je najvyšší čas ísť." žmurkol na mňa otec. Pozrela som sa na mamu. Žmurkla na mňa. Vyšla som z izby a kráčala som dole ku schodom. Obrad sa konal v kostole. Stála som pred veľkými dverami a čakala som kedy otvoria dvere a ja môžem ísť. Ešte chýbala jedna osoba...môj otec. Mal ma odviezť k oltáru. Po chvíľke čakania však prišiel.
„Prepáč že meškám." ospravedlnil sa a chytil ma.
„Mia priprav sa, ideš." povedal mi nijaký chlapík. Nepoznala som ho. On otvoril dvere a predomnou sa zrazu ocitli stovky pozvaných. Na samom konci kostola stál Alex. Bol nervózny. Keď ma zbadal usmial sa. Družičky, čiže moje malé sesternice, mi chytili závoj a ja som čakala kým predomnou pôjde ešte jedna družička. Tá začala po zemi rozhadzovať lupene ruží. Konečne. Ako som kráčala všimla som si peknú výzdobu kostola. Všetci prítomný upreli zrak na mňa. Začala som si to užívať. Orgán hral, ja som kráčala, Alex čakal a mamina plakala...Nepochopila som prečo ale asi to tak malo byť. Už len pár krokov a som pri oltári. Otec ma pobozkal a odovzdal ma Alexovi.
„Vyzeráš nádherné." povedal mi.
„Ďakujem veď aj ty..." usmiala som sa na neho.
.....
„Teraz si môžete vymeniť svoje prstene." ako na povel pribehla Alexova sestra a podala nám prstene. S Alexom sme si vymenili svadobné sľuby a nasadili sme si prstene.
„Môžete pobozkať svoju nevestu."
Alex sa otočil ku mne, odhrnul mi závoj a chvíľku sa na mňa pozeral. Potom prišla tá chvíľa. Pobozkal ma. Celý kostol začal vískať a tlieskať. Potom sme sa chytili za ruku a spoločne sme odkráčali pred kostol. Pred kostolom sme ešte vypustili holubice a sadli sme do auta.
„Ty si úžasná." povedal mi Alex v aute a pobozkal ma. Len som sa usmiala. Teraz nás čakala už len oslava...
______________________________________
Ahojte👋
Tak toto je posledná kapitola. Ešte bude poďakovanie ale potom už koniec. Začnem písať novú knihu ale najprv si dám prestávku. Takže nová kniha (pokračovanie tejto) by mala vzniknúť...1.8...Neviem možno tú knihu vydám aj skôr, podľa možností. Chcela by som aj robiť knihu s názvom RECENZIE. Napíšte mi či s tým súhlasíte a ja sa v poďakovaní o tom ešte zmienim.
ĎAKUJEM ZA VAŠU PODPORU POČAS PÍSANIA TEJTO KNIHY. VEĽMI SI TO VÁŽIM. ĎAKUJEM ZA KAŽDÚ ⭐ A KOMENTÁR 💬.
ĽÚBIM VÁS❤♥😘
Saja❤