POD MOJU ÚROVEŇ

~31~

Ostala som stáť s otvorenými ústami keď som zistila o čo ide.
______________________________________

„Pani Mayoresová sa už prebudila." oznámil mi doktor. V tej chvíli som rýchlo zobrala kabelku, mobil, peňaženku, obula som sa, zamkla som dom a utekala som na zastávku. Mala som obrovské šťastie pretože akurát išiel autobus. Rýchlo som nastúpila a sadla som si na sedačku. Uvedomovala som si že sa v nemocnici stretnem s Alexom. Bola som rozhodnutá že sa s ním nebudem rozprávať aj keď som veľmi chcela. O chvíľu sme už zastavili. Rýchlo som vybehla a utekala som do nemocnice. Prešla som cez dvere ktoré boli otvorené a rýchlo som bežala do výťahu. Vyviezla som sa na 3. poschodie. Keď výťah zastal vystúpila som a kráčala som ku izbe s číslom 332. Siahla som po kľučke. Jemne som ju stlačila a vstúpila som dnu. Na lôžku ležala pani Mayoresová a vedľa nej stal Alex s Elis. „Dobrý deň." pozdravila som sa. Elis sa ku mne rozbehla a objala ma. Alexova mama ma však ešte  nepoznala tak zostala zaskočená. „Alex kto to je?" spýtala sa ho. „Mami toto je moja" na chvíľu stíchol. Pozrela som sa na neho. „priateľka." dopovedal. „Chcel by som ťa s ňou zoznámiť. Mami toto je Mia, Mia toto je moja mama." povedal Alex a my sme si s pani Mayoresovou potriasli rukami. „Mami to ona mi pomohla v tom najťahšom." povedal a pozrel sa na mňa. Bolo mi veľmi ľúto čo sa medzi nami stalo. „Dobre detičky, tak sa teda porozprávajte ja idem na WC." povedala nám Alexova mama a Alex jej pomohol vstať. Keď sa za ňou zavreli dvere Alex sa na mňa pozrel.
„Mia ja..."
„Nie Alex ja ty to všetko vysvetlím. Ale musíš mi sľúbiť že si ma vypočuješ a budeš mi veriť." povedala som mu a on len prikývol.
„Deň pred tým ako sa toto stalo som sa s Oliverom rozišla. Ráno som prišla do školy a zamierila som si to ku skrinke. Hneď ako som ju otvorila vypadli na mňa kvety kde bol lístok. Na lístku bolo napísané ako veľmi ma Oliver ľúbi a tak ďalej. Kvety aj spolu s lístkom som zahodila a práve vtedy sa pri mne objavil Oliver. Prišiel ku mne a pobozkal ma. Kým som sa stihla spamätať nijaké dievča nás odfotilo. Alex ja prisahám že ty hovorím pravdu a že s Oliverom som nikdy nič nemala a ani nič mať nebudem." povedala som. Alex na mňa len nechápavo pozeral. Po chvíli ku mne pristúpil a pobozkal ma. Bola som nesmierne šťastná. „Odpustené. Vážne si myslíš že by som veril nijakej fotografii a nie tebe?" spýtal sa ma. Len som ho objala. Zrazu ku nám vošla pani Mayoresová a my sme sa odtiahli. Ešte sme sa s ňou chvíľu rozprávali ale potom sme už museli odísť pretože sa návštevné hodiny skončili. Rozlúčili sme sa s Alexovou mamou a ruka v ruke sme odkráčali pred nemocnicu. Alex tu mal auto tak sme nastúpili a išli sme domov. Cestou sme sa ešte zastavili v reštaurácii na obede. Keď sme sa najedli spoločne sme sadli do auta a zamierili sme si to ku Alexovi domov.
______________________________________
Ahojte👋
Dnes ku tomu nemám ani čo tak povedať. Ďakujem za každý 💬 a každú ⭐. Veľmi si to vážim. Ste moje lásky😘💕
Saja❤