POD MOJU ÚROVEŇ

~53~

„Jasné že chcem." podskočila od radosti.
______________________________________
„Urobím raňajky?" opýtal som sa jej.
Zrazu vyšla z izby a ja som z nej nevedel spustiť oči. Bola nádherná.

Alex." zasmiala sa. „Urobíme raňajky spolu ok?" povedala mi. Len som prikývol. Spoločne sme prišli za kuchynskú linku. Vytiahli sme vajíčka a zhodli sme sa že urobíme praženicu. Začali sme sa strkať. Nakoniec som naložil na taniere a sadli sme si za stôl. Popri jedle ma Vanessa prekvapila jej otázkou.
„Alex? Nechceš sa tu nasťahovať?"
„Ale není na to ešte skoro?" opýtal som sa jej. Ona len prikývla a tak sme ďalej jedli. Keď sme dojedli taniere sme umyli a sadli sme si na gauč.
„Vaness prepáč ale musím ísť na chvíľku domov. Ale potom sa vrátim dobre?" povedal som jej a ona len prikývla. Obul som sa a odišiel som. Prišiel som ku môjmu autu ktoré som zaparkoval včera blízko nášho domu a sadol som si doň. Teraz som už zaparkoval pred domom. Vstúpil som dnu a pozdravil som mamu.
„Alex kde si včera bol?" opýtala sa ma.
„U mojej frajerky." odpovedal som.
„U Mii?"
„Nie rozišli sme sa. Mám novú...Vanessu."
„Čo? To si si ju našiel tak rýchlo?"
„Ona si našla mňa. A nevyčítavaj to mne ale Mii." povedal som jej a odišiel som hore do svojej izby.
„Alex ako si to mohol Mii urobiť! Za všetko môžeš ty! Nechať ju takto po kóme. Fuj! Že sa nehanbíš a ty si ju chcel požiadať o ruku. Zbaľ si veci a odíď. Nechcem mať v dome človeka ktorý podvádza svoju priateľku!" prišla za mnou mama a nakričala na mňa. Po týchto slovách som vzal kufor nahádzal tam všetky moje veci a odišiel som. Kufor som hodil do auta a naštartoval som ho. Autom som zastavil až pred Vaness bytovkou. Vybral som kufor a vstúpil do výťahu. Vyviezol som sa na piate poschodie a zazvonil som na jej dvere. Otvorila mi s úsmevom na perách.
„Tak nakoniec som si to aj tak rozmyslel." povedal som jej a ona sa začala tešiť ako malé dieťa. Potom sa mi hodila okolo krku a nechcela sa ma pustiť. Vyložil som si veci v spálni a sadol som si ku nej na gauč. Bol som pri nej taký šťastný a bol som skutočne rád že ju môžem mať pri sebe.
Z pohľadu Mie
Sadla som si ku Oliverovi do auta aby ma odviezol domov. Z nemocnice ma už pustili. V aute ma chytil za ruku a usmial sa na mňa. Úsmev som mu opätovala. Pobozkala som ho a on naštartoval. O chvíľu sme už stáli pred naším domom. Pomohol mi vystúpiť z auta a moje veci mi vybalil v izbe. Ja som si zatiaľ sadla na gauč. Zapla som telku a čakala som. Zrazu ma napadlo že rodičia niesú doma. Zavolala som im.
„Ahoj Mia, išli sme s ockom na nákup."
„Dobre." zložila som telefón.
O chvíľu prišiel Oliver a sadol si vedľa mňa na gauč. Cítila som sa pri ňom príjemné ale niečo mi tomu chýbalo. Začala som premýšľať nad Alexom.
______________________________________
Ahojte👋
Takže teraz v skratke. Ďakujem za ⭐ a 💬. Vážim si toho. Dolu do 💬 mi môžte napísať názor na knihu a či sa vám páči že som viac aktívna. Ďakujem vám💕
Saja❤