POD MOJU ÚROVEŇ

~11~

Bolo voľné ešte jedno miesto, kde som si musela sadnúť či som chcela alebo nechcela...
______________________________________
Stála som v strede triedy pozerajúc sa na to jedno voľné miesto. Keď v tom do triedy vošla učiteľka. „Dobré ráno žiaci. No tak Mia choď si už sadnúť čo tu len tak stojíš. Veď Alex nehryzie. Ale pohni si nemáme na teba celý deň." keď učiteľka dopovedala neochotne som sa pobrala do zadnej lavice ku Alexovi. Bolo mi naozaj trápne sadnúť si ku nemu po tom trapase. Oliver s nami do triedy nechodí takže som sa nemusela báť jeho žiarlivosti. Alex si s radosťou dal dole tašku zo stoličky kde som si mala sadnúť. Bolo vidno že je naozaj rád že idem s ním sedieť. Nasilu som sa na neho usmiala a sadla si. Celú hodinu som sedela ako voš pod chrastou a pozerala som sa na tabuľu aj keď som výkladu učiteľky vôbec nerozumela. Konečne zazvonilo a ja som sa pobrala preč z triedy keď ešte učiteľka povedala. „Počkajte žiaci, ešte vám rozdám kto má robiť aký projekt. Budete pracovať vo dvojiciach každý s tým s kým sedel." pozerala som sa na učiteľku s otvorenými ústami. To nemyslí vážne. „Projekty mi odovzdajte zajtra." dopovedala učiteľka a už odchádzala z triedy. Pozrela som sa na Alexa ktorý sa na mňa usmial. „Mia pod už nestíhneme na ďalšiu hodinu." zakričali na mňa chalani a ja som utekala za nimi. „No není to super. Učiteľka nám dala robiť projekty a vo dvojiciach!" rozplýval sa Nico a ja som sa na neho len nechápavo pozerala. „Nie není to super. Teda pre vás to je super keďže robíte projekt spolu ale ja robím projekt s niekým koho skoro vôbec  nepoznám." hnevala som sa. To sme už však boli pred anglickou učebňou. Vošli sme do triedy. Všetci tam už sedeli. A ja som nemala inú možnosť ako sadnúť si ku Alexovi. „Ahoj, no...robíme spolu projekt že?" opýtal sa ma Alex. „No...asi áno." odpovedala som a prevrátila som očami. Bolo mi už dosť ponižujúce že som sa bavila s chalanom ktorý je na škole takmer neznámy a je úplná nula. Vždy som sa bavila s ľuďmi ktorý boli mne podobný. Takže s takými ktorými boli viac populárny v spoločnosti. A Alex bol pod moju úroveň. „A kedy a kde  budeme robiť ten projekt?" opýtal sa Alex a vytrhol ma z mojich myšlienok. „No čo tak u teba?" opýtala som sa Alexa a konečne som sa mu pozrela do očí. Mal ich nádherné. Silno modré oči som na chalanoch zbožňovala. „No vieš myslím že to nebude dobrý nápad. Moja mama sa teraz necíti práve najlepšie." povedal Alex a pozrel sa do zeme. „Aha ok. Tak čo tak u nás?" 
„Dobre a kedy?" opýtal sa Alex a odvrátil zrak od zeme.
„Hneď po škole pôjdeme ku nám."
„Ok." videla som ako sa Alex zaradoval keď som povedala že môže ísť ku nám.
„Hm...slečna Smithová a pán Morsey nevyrušujem vás tak náhodou?" naraz na nás prehovorila učiteľka. Pri našej debate sme si vôbec nevšimli že prišla do triedy. „Nie..prepáčte." odpovedal Alex a znova sa zahľadel do zeme. Mne to bolo úplne jedno. Všetkých učiteľov som mala na háku. Celú hodinu som sa pozerala na Alexa. Bol strašne zlatý a hlavne keď rozmýšľal nad úlohou a mal vyplazený jazyk. Bolo to komické.
______________________________________
Ahojte👋
Ospravedlňujem sa že dlhšie nevyšla žiadna časť ale nemala som čas. Budem sa to snažiť zlepšiť😘
Ďakujem za každú ⭐ a za každý 💬.
Ľúbim vás😘😘❤
Saja❤;-)