POD MOJU ÚROVEŇ

~47~

Túto časť venujem svojej úžasnej kamarátke Eliške❤elizabeth__malfoy ilysm❤💕 (sledujte ju)
PS: Díki že si ma dokopala k tejto časti😂❤

Zarazilo ma koho som tam videl stáť...
______________________________________

Stál tam Oliver. Postavil som sa a podišiel som k nemu.
„Čo tu chceš." povedal som.
„Ja som len chcel vidieť Miu." odpovedal.
„Toto ti nedovolím. Keby tu bola nechcela by aby si sa k nej priblížil."
„Alex myslíš sa." povedal a ja som na neho nechápavo pozrel.
„Ako to myslíš?"
„S Miou už sme kamaráti, vlastne sme sa udobrili a zahodili sme všetko čo sa stalo za hlavu." povedal a usmial sa na mňa. Nechápavo som tam ostal stáť. Oliver ma odstrčil a sadol si na stoličku vedľa Mii. Keď som sa zo všetkého spamätal vyšiel som z izby. Ako mi mohla klamať? Veď povedala že už ho nechce nikdy vidieť. A namiesto toho sa s ním poza môj chrbát stretávala. Rozbehol som sa von z nemocnice. Sadol som si von do parku. „Si predsa chlap nemôže ťa rozhádzať takáto blbosť." hovoril som si v hlave. Nabral som odvahu a vstúpil som späť do nemocnice. Sadol som si pred jej izbu a čakal som. O chvíľu z nej vystúpil Oliver.
„Alex..." nestihol ani dopovedať pretože som palcom ukázal smerom ku dverám. On so sklonenou hlavou odišiel. Nechcelo sa mi ísť späť do Miinej izby tak som išiel na zadnú terasu. Tam som si sadol za stôl. Zrazu ma niekto chytil za plece. Otočil som sa. Bola to Saša.
„Oh..ahoj." povedal som.
„Ahoj. Deje sa niečo?" opýtal sa.
„Nie ja len..." práve som si uvedomil že musím ísť za Oliverom a všetko si to s ním vybaviť.
„...ja už musím." povedal som a utekal som ku parkovisku po auto. Sadol som si a naštartoval som. Vyšiel som z parkoviska a mieril som priamo ku Oliverovmu domu. Stačilo mi už len odbočiť a bol by som na Oliverovej ulici. Oliver mali číslo domu 227.
224...225...226...227. Super som tu. Niečo ma ale zarazilo. Zastavil som pred jeho domom. Kúštik od jeho domu stál on a oproti nemu...Lea. Prišlo mi to čudné. Niečo sa mi na nich nezdalo. Zrazu ju Oliver chytil za ruku a pobozkal ju. Nevzpierala sa, práve naopak. Vyzerala akoby jej to nevadilo, bola taká šťastná. Po chvíli sa od seba odtrhli a niečo si podali. Bolo to zabalené v priesvitnej taške. Podobalo sa mi to na fotku ale nebol som si istý. Naštartoval som auto a vrátil som sa o ulicu späť. Vedel som že okolo určite pôjde Lea. Auto som zaparkoval na kraji cesty a vystúpil som.
„Nevravela si že si s ním skončila?" opýtal som sa jej hneď ako som ju zbadal vychádzať spoza rohu.
„Ja...ale...všetko to je inak." povedala a znervóznela.
„Obidvaja ste rovnakí! Hnusný klamári!" teraz som už kričal.
„Alex ja ti to vysvetlím." povedala.
„Toto za už nedá vysvetliť." povedal som sa nasadol som do auta. Naštartoval som a pohol som sa. Vyšiel som na hlavnú cestu. Mal som zamierené priamo do nemocnice. Chcel som ísť za Miou.
______________________________________
Ahojte👋
Ospravedlňujem sa že DLHO nevyšla žiadna časť ale teraz nemám čas. Známky, škola, rodina atď... Snáď to poznáte a odpustíte mi🙏 Ja sa to budem snažiť napraviť😘 Ďakujem za každú ⭐ a každý 💬. Veľmi si to vážim. ĎAKUJEM ❤
Saja💕