POD MOJU ÚROVEŇ

~38~

Neviem ako ale zrazu sa tam objavil a stál tam...
______________________________________
Stál tam Oliver. Neveriaci som na neho pozerala. Neznámy chlapec sa rýchlo zdvihol zo zeme a utiekol. Oliver sa na mňa pozrel. „Ja..no...ehm..ďakujem." vykoktala som zo seba.
„Za málo." usmial sa na mňa.
„A Mia nezájdeme spolu na kávu?" opýtal sa ma.
„No ale..."
„Neboj sa len káva veď viem ty už máš Alexa." skočil mi do reči a pozrela sa do zeme.
„Ale za to že si ma zachránil by som mohla ísť." žmurkla a usmiala som sa na neho. Zdvihol hlavu od zeme a usmial sa na mňa. Spoločne sme vyšli z ihriska a zamierili sme si to dolu do mesta. Zastavili sme pri jednej kaviarni s názvom Dark Blue. Vošli sme dnu a sadli sme si za jeden prázdny stôl. Oliver mi podal menu pri čom sa ma chytil nechtiac ruky. Moju a aj on svoju ruku sme rýchlo stiahli. Obaja sme sa začervenali. O chvíľu za nami prišla čašníčka.
„Čo si dáte?" opýtala sa.
„Ja si dám obyčajnú kávu a čo ty Mia?" opýtal sa ma Oliver.
„Ja si dám cappuccino." usmiala som sa na čašníčku. Ona úsmev opätovala.
„Vy tvoríte pár?" opýtala sa.
„Nie!" vykríkli sme naraz s Oliverom.
„Škoda pristane vám to." žmurkla na nás. S Oliverom sme sa opäť začervenali. Keď čašníčka odchádzala Oliver sa za ňou otočil a pozeral sa jej na zadok. Hanbila som sa za neho. V celku som Leu ľutovala ak takto pozeral za každou babou.
„Oliver ja no...ehm...nechcem aby sa o tomto dozvedel Alex. Prosím." Oliver sa na mňa otočil.
„Chápem nechceš mať u neho problém." Oliver sa zasmial na vlastnom vtipe.
„Nie len ja ľúbim len jeho a nikoho iného." slovíčko nikoho som zvýraznila.
„Chápem, neboj sa nepoviem mu to. A Mia? Ja..ehm..prepáč že som ťa vtedy dostal do konfliktu s Alexom." povedal mi. Vedela som presne o čom hovorí. O tom ako ma pobozkal, odfotil a ukázal Alexovi. Neodpovedala som mu. O chvíli k nám prišla čašníčka a doniesla nám našu objednávku.
„Bude to 5,46€." povedala nám. Oliver vytiahol peňaženku a zaplatil. Len som na neho pozrela.
„Dlžil som ty to." usmial sa na mňa. Prisunula som si cappuccino a začalo som chlipkať.
„Počul som ak sa s teba stáva dôkladný žiak." povedal mi.
„Dve 1 nič neznamenajú." usmiala som sa na neho. Aj keď musím priznať pred tým, nijaký rok dozadu som bola vážne otrasná a nechápem ako som sa mohla tak správať. Z môjho rozmýšľania ma vytrhol Oliver.
„A s Alexom vám to ako ide?" opýtal sa ma.
„Dobre. A čo ty a Lea?" otázku som mu vrátila.
„Ale ide to." odpovedal mi. Nepovedal to moc presvedčivo.
Cappuccino mi už ochladlo tak som začala piť. Po chvíli už dopil aj Oliver a pobrali sme sa na odchod. Vyšli sme z kaviarne a prechádzali sme sa po parku. Sadli sme si na lavičku. Oliver sa ku mne priblížil no ja som sa odtiahla. Začalo sa stmievať.
„Oliver ja už pôjdem už je veľa hodín." povedala som mu.
„Počkaj odprevadím ťa." usmial sa na mňa. Celou cestou ku mne domov sme obaja mlčali. Pred mojím domom sme sa zastavili. Oliver podišiel bližšie ku mne a objal ma. Objatie som mu opätovala no len krátko. Potom sme sa rozlúčili a ja som vošla do domu. Mama už asi spala. Po schodoch som vyšla hore do kúpeľne kde som sa osprchovala. Potom som si umyla zuby a dala som si na tvár masku. Po pol hodine som ju strhla a obliekla som sa do pyžama. Zastrela som žalúzie a ľahla si do postele. V posteli som ešte prezrela všetky sociálne siete a mobil som odložila. Zhasla som lampičku a zaspala som...
______________________________________
Ahojte👋
Tak ďalšia kapitola je na svete😱. Dúfam že sa vám páči😉. Môžte sa vyjadriť v 💭. Hoďte tam aj nijakú ⭐. Budem vám veľmi vďačná😘. Saja❤