POD MOJU ÚROVEŇ

~50~

„Odišli na pracovnú cestu na Hawaii. Prepáč ale musím im zavolať. Ospravedlň ma..."
______________________________________
„Nie počkaj aj ja chcem s nimi hovoriť." prerušila ma keď som sa chcel zdvihnúť zo stoličky. Sadol som si späť a mobil som podal Mii. Ona ho dala na reproduktor.
„Ahoj Alex, tak čo ako je Mii?" opýtal sa jej otec hneď ako zdvihol.
„Nie Alex ale ja." povedala Mia a pán Smith zostal zaskočený.
„Mia? Ale...není to iba ten váš prank?" opýtal sa a ja som sa musel pousmiať.
„Nie pán Smith, Mia sa naozaj prebrala a teraz tu sedí vedľa mňa a drží v ruke telefón." povedal som.
„Mia my hneď prídeme, neboj." povedal a zložil. Začali sme sa s Miou smiať. Avšak našu chvíľku radosti prekazil doktor.
„Ahojte, prepáčte že vyrušujem ale chcem vám oznámiť že Mia už zajtra môže ísť domov. Nasadili sme jej domáce liečenie." povedal a Mia poskočila od radosti. Objala ma a ja som jej objatie opätoval. Keď doktor odišiel ešte sme sa chvíľku rozprávali.
„Alex ja si pamätám niečo z toho ako si mi tu vravel. Myslím že to bolo niečo o...svadbe?" povedala a zaskočila ma.
„Nie..ja som o svadbe nič nevravel." zaklamal som aj keď som nechcel. Musel som. Prsteň ktorý som mal uložený vo vrecku bundy som jemne stisol.
„Aha tak to sa mi asi len zdalo." zosmutnela.
„A..niesi hladná? Išiel by som niečo kúpiť do automatu." rýchlo som zmenil tému. Iba prikývla a tak som vyšiel z izby. Celú cestu som so sklonenou hlavou rozmýšľal o tom požiadaní o ruku keď v tom...som do niekoho narazil. Bola to Saša. Pomohol som jej rozhádzané veci dať dokopy a potom sme si spoločne sadli na lavičku.
„Ehmm...Ako sa má Mia?" opýtala sa.
„Super, akurát sa prebrala." povedal som a videl som na Saši sklamanie. Nechápal som prečo.
„Deje sa niečo?" opýtal som sa.
„Nie nič sa nedeje...len.." rozplakala sa. Objal som ju. Ona sa však odtiahla a pozerala mi priamo do očí.
Aj ja som sa jej zahľadel do očí. Mala ich také zaujímavé. Také sivé, tajuplné. Zrazu sa ku mne začala približovať a zatvorila oči. Moje a jej pery sa dotkli. Užíval som si to tak ako ona. Chcela mi rukou pohladiť vlasy ale ja som sa odtrhol. Zrazu som si všetko uvedomil. Predsa tam v izbe leží moja priateľka a ja ju tu podvádzam.
„Ehm...prepáč." sklonila hlavu.
„Nech sa toto nikto nedozvie, hlavne Mia. A aby si bola v obraze toto nič neznamená rozumieš?" povedal som jej a odkráčal som späť ku Mii.
„Alex však si mal ísť niečo kúpiť." zasmiala sa Mia hneď ako som vošiel do izby.
„Idem ja som len bol na záchode a zabudol som." musel som jej zaklamať. Nechcel som jej ublížiť. Opäť som vyšiel na chodbu a kráčal som ku automatu. Cestou ma za ruku chytila Saša.
„Alex počkaj...ja ťa milujem." povedala avšak ja som svoju ruku vytrhol z jej zovretia a ani som sa na ňu nepozrel. Rozplakala sa. Zrýchlil som do kroku a išiel som ku automatu. Hodil som do neho mince a čakal kedy mi vypadnú keksy. Potom som kúpil kávu a kráčal som späť ku Mii. Stále som si neuvedomoval čo sa deje a bol som z toho vedľa...
______________________________________
Ahojte👋
Tak taká časť po dlhej dobe. Ospravedlňujem sa vám že kapitoly nevychádzajú častejšie ale pravdupovediac...nechce sa mi😂 Budem sa to snažiť napraviť.😘
Ďakujem za každú ⭐ a každý 💬. Je ich čoraz viac za čo vám veľmi ĎAKUJEM. Bez vás by som toto nerobila😘
Saja❤