POD MOJU ÚROVEŇ

~48~

Mal som zamierené priamo do nemocnice. Chcel som ísť za Miou.
______________________________________

Vošiel som do nemocnice a sadol som si pred izbu kde ležala Mia. Niekto však bol vnútri. O chvíľu sa dvere otvorili a tam stál Miin otec.
„Dobrý deň pán Smith." povedal som mu.
„Ahoj Alex. Chcel som ti len oznámiť že s mojou manželkou odchádzame na dva týždne na Hawaii. Máme tam pracovné stretnutie. Tak sa prosím ťa postaraj o Miu a keby niečo volaj nám." povedal mi.
„Dobre nemajte obavy."
„Vieš Alex možno tam zostaneme aj dlhšie ešte nevieme, dáme ti vedieť. Tak zatiaľ sa maj." povedal mi a zamával na odchod. Počkal kým z izby  príde aj pani Smithová a potom spoločne odišli. Keď mi zmizli z dohľadu vošiel som do Miinej izby. Ešte stále tam ležala nehybne na lôžku pripojená na rôzne prístroje. Sadol som si k nej.
„Mia keby si len vedela čo som dnes videl...Lea nedala Oliverovi zbohom a stále sú spolu. Videl som ich dnes pred jeho domom. Oklamali nás. Síce aj ti si mi zatajila pár maličkostí ale na teba sa nedá hnevať. Už sa teším keď sa preberieš a ja ťa budem môcť požiadať o ruku. Možno povieš áno a budeme spolu žiť a možno si založíme vlastnú rodinu. A naše deti by sa volali..." Nestihol som dopovedať a dnu vošiel doktor. Za ním stála Saša. Plakala a utierala si slzy vreckovkou. Zľakol som sa.
„Alex táto slečna si vás žiadala vidieť." povedal mi doktor a ja som sa zdvihol zo stoličky a podišiel som k Saši. Sadli sme si na lavičku pred izbou a objal som ju.
„No tak čo sa stalo?" snažil som sa jej jemne spýtať.
„Alex...Linda..." plakala a ja som jej skoro nič nerozumel.
„Aká Linda čo sa stalo?" opýtal som sa už vystrašene.
„Moja sestra...." plakala čoraz viac a ja som začal mať obavy a vedel som že toto není dobre. Jemne som jej stisol ruku aby som ju povzbudil.
„Ona zomrela." ostal som tam sedieť ako obarený. Nezmohol som sa ani na slovko. Len som si ju pritisol bližšie k sebe a silno som ju objal.
„Tak to mi je ľúto." povedal som jej s roztraseným hlasom. Dosť dlhú chvíľku sme tam takto sedeli no potom prišla moja mama.
„Hm...už asi pôjdem." povedala Saša.
„Počkaj!" zodvihol som sa aj ja a ešte raz som ju silno objal.
„Maj sa dobre a dúfam že sa ešte niekedy uvidíme." povedal som a ona len mlčky odkráčala. Keď sa mi stratila z dohľadu otočil som sa k mame.
„Chúďa Mia tu leží v kóme trápi sa a ty sa tu obímaš s nijakou inou? No fuj!" začala na mňa kričať mama.
„Nie mami, je to len moja dobrá kamarátka a umrela jej sestra tak som ju chcel upokojiť."
„Tak dobrá kamarátka? No to dúfam lebo ak nie tak uvidíš!" povedala mi mama a vošla ku Mii do izby. Vošiel som za ňou. Mama sa s Miou rozprávala hodnú chvíľu a ja som už začínal zaspávať keď tu ma drgla že už ideme.
„Ideme? Ja nikde nejdem!" povedal som.
„Alex musíme ísť po Elis a ty sa musíš hlavne dobre vyspať a najesť." povedala mi a ja som nemal na výber len poslúchnuť.
______________________________________
Ahojte👋
Tak je tu ďalšia kapitola👌 Dúfam že sa vám páči. Ak budem stíhať tak dnes vydám ešte jednu časť. Napíšte mi dole do 💭 svoj názor. Ďakujem za každú ⭐ a každý 💬. Veľmi si to vážim a ĎAKUJEM💕😘
Saja❤