POD MOJU ÚROVEŇ

~49~

„Alex musíme ísť po Elis a ty sa musíš hlavne dobre vyspať a najesť." povedala mi a ja som nemal na výber len poslúchnuť.
______________________________________
O 2 mesiace neskôr...
Mia sa ešte stále neprebrala a leží v kóme. Doktori jej dávajú len malú šancu na to aby sa prebrala. Lea chodí s Oliverom a vôbec sa nezaujímajú o Miu. Miini rodičia sa ešte stále nevrátili z Hawaia (sry neviem ako sa to píše😂) a dokonca tam idú zostať ešte dlhšie. Teraz sedím tu pri Mii a čakám čo bude ďalej.
„Mia prosím musíš sa prebrať. Ja bez teba nemôžem žiť. Prosím." chcel som sa už pobrať na odchod ale niečo ma zarazilo. Zdalo sa mi že Mia pohla s jedným palcom na pravej ruke.
To sa mi naozaj iba niečo zdalo. Otvoril som dvere a vyšiel som z izby. Sadol som si na lavičku a čakal. Vlastne ani neviem načo. Chcel som odísť ale zabudol som si v izbe pri Mii mobil. Vrátil som sa späť a otvoril som dvere. Vzal som si mobil a ešte raz som sa pozrel na Miu. Pohla rukou. Vedel som že teraz sa mi to už nezdá a že naozaj sa niečo deje. Veci som hodil na stoličku a rozbehol som sa za doktorom.
„Pán doktor, pán doktor!" kričal som keď som ho zbadal na chodbe.
„Čo sa deje Alex?" opýtal sa.
„Mia...ona pohla rukou." povedal som mu uddýchane.
„Ale to je predsa vylúčené." povedal mi cestou keď sme bežali ku Mii. Cestou ešte zavolal pár sestričiek.
„Prepáčte ale tu teraz ísť nemôžete." povedala mi jedna zo sestričiek keď som chcel vojsť dnu. Prikývol som a prešľapoval som z nohy na nohu. Minúty ubiehali a oni ešte nevyšli. Začínal som byť čoraz viac nervóznejší. Po pol hodine vyšli. Rýchlo som sa rozbehol za doktorom.
„Tak ako?" opýtal som sa nedočkavo.
„Mala obrovské šťastie. Je v poriadku. Trochu zle sa jej rozpráva ale na všetko si pamätá. Teda okrem tej havárie." povedal už trochu smutnejšie.
„Takže sa prebrala?" opýtal som sa ešte raz aby som uveril.
„Áno ak chceš choď za ňou." povedal mi a žmurkol na mňa. S radosťou som otvoril dvere do izby.
Z pohľadu Mii:
Kde to som? Naraz mi do hlavy udrela strašná bolesť. Ležala som na lôžku v nemocnici. Čo sa vlastne stalo? Naraz do izby vstúpil nijaký chalan. Bol to- Alex. V tej chvíli som bola neuveriteľne šťastná. On sa za mnou rozbehol a objal ma.
„Alex čo sa vlastne stalo?" opýtala som sa ho....
Z pohľadu Alexa
Čo sa vlastne stalo?" opýtala sa ma a ja som zostal zaskočený.
„Vieš..no...išla si z mojej oslavy a zrazilo ťa auto. Ležala si tu v nemocnici v kóme dva mesiace." povedal som jej aj keď sa mi to hovorilo ťažko. Ona len nemo prikývla.
„A moji rodičia? Kde sú?" opýtala sa. V tom zmätku som im úplne zabudol dať vedieť že Mia sa zobudila.
„Odišli na pracovnú cestu na Hawaii. Prepáč ale musím im zavolať. Ospravedlň ma..."
______________________________________
Taaaak ďalšia kapitolaaa!😙
Už sa nám to pomaly ale isto blíži ku koncu. Dajte mi prosím vás do komentára vedieť či chcete aj pokračovanie tohto príbehu, napísala by som druhú knihu.✌
Ďakujem za každú ⭐ a každý 💬. Ste skvelý😘
Saja❤