Ty, ja a výstrel [✓]

55

Prebudím sa keď vidím ako vedľa mňa na posteli sedí Calum a drží ma za zdravú ruku. Otočím hlavu a vidím ako mám tu druhú v ortéze. Prečo som čakala že to bude horšie? „Ahoj..." Zašepká a dá mi chrbát dlane jemný bozk. „Ahoj..." Odpoviem mu s úsmevom. „Doktor vravel že si stratila dosť krvi, ale si predsa bojovníčka." „To teda som." Chcem si sadnúť, ale on ma zastaví. „Máš odpočívať aspoň pár dní aby si sa dala dokopy." „To myslíš vážne? Veď sa tu unudím na smrť... Jedine že tu budeš tých pár dni zavretý so mnou. Hm?" Opýtam sa s lišiackym úsmevom načo záporne pokrúti hlavou. „Tak to sa tu vážne unudím na smrť." „Nemyslím keďže si dva dni prespala... Ale mám pre teba prekvapenie." „Veľmi dobre vieš že ich neznášam." „Ale toto sa ti bude páčiť." „O tom dosť pochybujem." „Tak to mi asi pripravte lietadlo naspäť domov!" Ozve sa hlas od dverí a ja neverím vlastným očiam. „Cvrček! Si naozaj tu alebo blúznim?!" „Som naozaj tu." Príde k posteli a poriadne ju objímem. „Tak dúfam že sa tu na tých pár dni neunudíš k smrti." Začne Calum a ja Darcy urobím miesto na posteli. „Ak s nami nechceš pozerať romantické komédie alebo dokumenty o sériových vrahoch mal si sa stratiť." Usmejem sa naňho keď mi podá dialkový ovládač. „Ďakujem pusa..." Nahne sa ku mne a dá mi jemný bozk. „Tak čo ako sa máš okrem toho že si sa takto zranila?" Darcy vie že ja a Calum máme firmu, ale predsa dieťa nebudem zaťažovať detailmi no nie? „Ujo Calum mi povedal že ťa prepadli keď si šla skontrolovať sklad s potravinami pre vašu reštauráciu." Začne Darcy načo prikývnem a zapnem telku. „Presne tak to bolo, nečakala som že tam niekto môže byť, ale nejaký tulák bol asi dosť hladný... Predsa vieme čo ľudia robia keď sú hrozne hladní." Poviem načo chápavo prikývne. „Som ale rada že si v poriadku, a že tu môžem ostať aj keď len na chvíľu." „No a čo ty a nejaké novinky?" Luca mi minulý týždeň spomínal že nejak často chodí večer von a vždy keď sa jej opýta zakaždým povie meno inej kamarátky. „No..." Začne a jemne sa usmeje. Ten zamilovaný úsmev pubertiačky veľmi dobre poznám. „Je to ten Felix zo súťaže?" Opýtam sa jej načo prikývne. „Takže už nepotrebuješ žiadneho chlapa?" „To je na tom to najlepšie, je o tri roky starší, pracuje, ma vlastné auto, bývanie a najlepšie na tom je že nie je povolaním syn. Je dosť inteligentný, vtipný..." „A spali ste spolu?" Opýtam sa priamo načo sa začervená a pokrúti hlavou. Vie že mi môže veriť ale v tomto si nie som tak veľmi istá či vraví pravdu. „Naozaj nie, je to ešte čerstvé a nechcem sa spáliť." Chápavo prikývnem. „Tak to ho chcem už konečne spoznať." „Spoznáš keď príde tá správna chvíľa." „Dobre teda." Tľapneme si a začneme pozerať telku.

Spolu s Calumom na ďalší deň hráme hry, jeme spolu pizzu a pozeráme filmy. Nesmú chýbať nejaké vtipné príhody či už z nášho alebo jej života čo sme nevedeli. Hneď sa mi ľahšie uzdravovala ruka keď som bola tak veľmi šťastná. Varili sme spolu, dokonca sme Calumovi pokreslili fixkami tvár keď zaspal. Všetko bolo dokonalé, ale mohlo mi napadnúť že nič dokonalé netrvá večne. Pomaly ale isto sa blížil odchod Darcy a ja som nebola pripravená sa rozlúčiť. V noci keď spala sme to s Calumom riešili, ale vždy to skončilo hádkou.