Ty, ja a výstrel [✓]

21

„Nechoď sem!" Zakričím a chcem zamknúť dvere od kúpeľne ale Calum už kľačí pri mne. „Čo ti povedal doktor? Už je to dlho čo ti je..." Povie a ja spláchnem a vyčistím si zuby. „Zavolám mu aby prišiel ešte raz a dal ti niečo...Nie je normálne že tak dlho zvraciaš." Povie a vyberá mobil z vrecka. „Nie! Nie, nie...Nemusíš mu volať!" Poviem a on na mňa nechápavo pozerá. „Prečo?" Opýta sa a ja ho vezmem do spálne. Nemôžem čakať že mu to poviem pri večeri kde pod stolom nájde detské vecičky...Calum nie je ten typ. „Sadni si...Nebudeš ma prerušovať dobre?" Opýtam sa ho. On si povzdychne ale prikývne. „Doktor zistil že som tehotná, v tretom mesiaci." Poviem a pozerám pred seba. Neviem či chcem vidieť jeho výraz keďže ostal ticho ďalších pár minút. Otočím sa k nemu a on pozerá pred seba. „Calum?" „New York." Povie a ja prikývnem. „Takže to nemusí byť moje." Povie a postaví sa z postele. „Čože?" „Nemusí to byť moje keďže si spala aj s tým..." Povie a ja cítim ako sa mi oči plnia slzami. „Čo robíš?" Opýtam sa ho keď vidím ako sa oblieka. „Chcem testy otcovstva. Obleč sa, a ak to nie je moje môžeš sa vrátiť za otcom tej veci." Povie naštvane a keď odíde z izby zabuchne naštvane dvere. Dobre, čakala som čokoľvek ale toto veru nie. „To nič cvrček, vyriešim to." Poviem smerom k brušku a jemne ho pohladím. V šatni si oblečiem sivé pletené, rolákové šaty sivej farby a vysoké čižmy rovnakej farby. K tomu čierny kabát a pred domom som videla ako Calum čaká v aute. Sadnem si a nezabudnem poriadne tresknúť dverami. Cesta zbehne v úplnom tichu a pokračuje aj keď čakáme v čakárni. „Čo sa stalo? Myslel som že prídete až na kontrolu..." „Trocha sa to zmenilo a potrebujeme test otcovstva." Povie Calum a vojde do ambulancie. Chudák doktor určite je vystrašený až na smrť. „Takže doktorko, pusťte sa do toho." Povie a ja len pretočím očami.