Ty, ja a výstrel [✓]

16

„Bábika! Prišlo auto s Briou..." Povie Calum a ja sa zhlboka nadýchnem. „Ahoj braček." Počujem jej hlas keď kráčam do obývačky a Calum sa na mňa povzbudivo usmeje. „Všetci asi chcete vedieť prečo tu ste...Bol som v šoku ako budete vy. Ale myslím že sa budete tešiť tak ako ja." Povie a ja prídem do obývačky. Všetci na mňa prekvapene pozerajú a ja sa jemne usmejem. Moje oči sa stretnú s tvárou mojej mami a vidím ako sa jej oči plnia slzami. „Mami..." Zašepkám a ona sa postaví a objíme ma. „Mrzí ma to..." Zašepkám a začnem plakať spolu s ňou. „Moje dievčatko..." Povie a hladí ma po chrbte. Pustí ma a sadnem si na kraj kresla kde sedí Calum. „Čo som zmeškala?" Opýta sa Bria a ja sa na ňu prekvapene pozriem. „Vidíte ju aj vy?" Opýta sa a ukáže prstom na mňa. „Sadni si Bria..." Povie jej mama a ja stále prekvapene pozerám na jej brucho. „Ktorý mesiac?" Opýtam sa a ona si s úsmevom pohladí bruško. „Piaty mesiac." Povie a ja s úsmevom prikývnem. „Mohli by ste nám povedať koho sme potom pochovali? A kde si ten čas bola?" Opýta sa moja mama a ja sa pozriem na Caluma. Chytí ma za ruku a ja sa na nich znova pozriem. „Prečo ste mi nepovedali že je Alex adoptovaný?" „Odkiaľ to máš?" Opýta sa zaskočene otec. „Povedal mi to...To bol hlavný dôvod prečo ma uniesol..." Poviem a všetci prekvapene zhíknu. „Držal ma zavretú mesiace a keď sa mi podarilo utiecť...Musela som to urobiť inak by mi nedal pokoj. A tak som sa schovala...Mrzí ma to." Poviem a vidím ako si mama schovala tvár do dlaní a otec ju utešoval. „Takže si bola unesená a potom si predstierala smrť aby ťa ten psychopat nechal na pokoji?" Opýta sa Calumova mama a ja prikývnem. „A prečo si potom tu?" Opýta sa. „Keď sme boli v New Yorku, tam prišiel aj s Calumom...A tam ho zatkli." Poviem a všetci ostanú ticho. „Ak nemáte nič dám si víno." Poviem a odídem dolu do kuchyne. Opriem sa o kuchynskú linku a odpijem si priamo z fľaše. „Si v poriadku?" Opýta sa Calum a ja mu ukážem palec hore. „Všetci pozerajú správy kde sa hovorí o tom zatknutí." Povie a prejde mi perami po krku. „Máme desať minút..." Povie a ja sa k nemu otočím. „To snáď nemyslíš vážne!" Poviem naštvane a odídem späť hore. Sadnem si na operadlo gauča a Bria mi dovolí pohladkať jej bruško. „Nevedela som že s niekým chodíš. Ste spolu dlho?" Opýtam sa a ona sa zasmeje. „Vlastne s nikým nechodím...O tom dieťati ani nevie, a nevadí mi to. To bábo bude mať Joshua a Luca." Povie a ja na ňu prekvapene pozerám. „To je obdivuhodné." Poviem a jej mama sa uchechtne. „Moje prvé vnúča bude vychovávať niekto cudzí." Povie a Bria pretočí očami. „Rodič je ten čo dieťa vychováva a dá mu všetko čo potrebuje...Nie ten čo ho splodí." Povie a ja súhlasne prikývnem. „A nerozmýšľala si nad tým že si ho necháš?" „Radšej nie...Nechcem aby ma pohltili emócie. Beriem to ako dobrý skutok." Povie a ja prikývnem. Toto je naozaj obdivuhodné gesto, ktoré by som ja asi nedokázala. „A ako budeš pokračovať v práci?" „Tak ako do teraz...A po pôrode sa vrátim späť v plnej forme." Povie spokojne a ja prikývnem. „A kde budeš bývať?" Opýtam sa jej. „No vlastne neviem či ostať alebo ostať u našich. Keďže s bruškom už by som nemala lietať takže..." Povie a ja prikývnem. „Myslím že by sme mali ísť však drahá?" Opýta sa otec mami a ta bez slov prikývne a postaví sa. Poriadne ma objímu a Calumovi rodičia chcú pomaly tiež odísť. „Bria ideš s nami?" Opýta sa jej otec a ona sa na mňa pozrie. „Ak sa bude chcieť vrátiť priveziem ju." Poviem a oni prikývnu. Calum ich odíde odprevadiť a ja si sadnem vedľa nej. „Takže ako sa volá?" Opýtam sa a ona sa na mňa nechápavo zapozerá. „Ty myslíš..." Ukáže na svoje bruško a ja prikývnem. „Volá sa Dylan...Je to fotograf, fotil moju kolekciu do časopisu. Šli sme spolu na večeru po práci a dezert bol uňho...Zistila som že v ten čas chodil s jednou modelkou a tak som to skončila. Ale niečo mi ostalo na pamiatku, a tak som povedala že chcem aby to dieťa mali Luca s Joshuom...Oni si ho naozaj zaslúžia...Nie som pripravená nato byť mama, nie teraz." Povie a ja ju objímem. „Už si im to povedala?" „Žartuješ? Už chcú vedieť pohlavie aby mohli začať kupovať detské vecičky." Povie s úsmevom a ja sa zasmejem. „Robím správnu vec však?" Opýta sa a v jej očiach sa zaleskne. „Chceš pre to maličké, ako každá správna mama...." Poviem a viem že to nie je odpoveď na jej otázku. „Ale či je to správne vieš iba ty. A ak to nevieš...Zistíš to keď to malé privedieš na svet." Poviem a ona prikývne a odpije si z pohára. „Nie ste hladné?" Opýta sa Calum keď sa k nám vráti a Bria vyskočí z gauča. „Žartuješ, samozrejme že áno." Povie a ide do kuchyne. „Čo máme?" Opýtam sa keď ho chytím za ruku a ideme za ňou. „Mám vám pripraviť izbu slečna Bria?" Opýta sa jej Mária a ja poviem áno. Bria samozrejme povie naraz so mnou nie ale ja ešte raz prikývnem a Mária jej ide pripraviť izbu. „Kľudne by som prespala u našich." „Ja viem, ale dlho som ťa nevidela, tak máme čo doháňať." Poviem a všetci sa pustíme do jedla. „Idem si dať sprchu, dobrú noc." Povie Bria a odíde z jedálne. „Dobrú noc." Povieme s Calumom naraz a ja vezmem taniere a idem ich umyť. „Vieš že od toho tu máme Máriu však?" Opýta sa Calum a presunie svoje ruky na moje boky. „Viem ale je to tiež len človek." Poviem a vezmem do ruky nôž. „Vieš..." Začne a ja k nemu otočím hlavu. „Nemal by to robiť človek ktorý necíti bolesť...Potom príde k úrazu." Povie a vypne vodu. Ja naňho nechápavo pozerám a on ma chytí za ruku. Pozriem sa na ňu a vidím ako mi tečie krv z dlane. „Do čerta..." Poviem a on vyberie vodku a poleje to. Pozerá sa na moju tvár ale so mnou to ani nehne a jemne sa uchechtnem. „Ak som necítila to že som sa porezala myslíš že budem cítiť ako nato leješ vodku?" Opýtam sa a on sa uchechtne. „Iba som bol zvedavý." Povie a začne mi ruku obväzovať. „Čas ísť do postele." Povie keď odloží do šuplíka obväz a rýchlo si ma prehodí cez rameno. Ja zvýsknem a keď ideme cez chodbu všimnem si Máriu ako sa na nás smeje. „Máme tu tvoju tehotnú sestru..." Poviem keď ma položí na zem a pritiahne si ma do bozku. „A bude aj jediná čo bude tehotná." Povie s úsmevom a z vrecka vyberie kondóm. Uchechtnem sa a vyzlečiem mu tričko. „Tak sa ukáž pusa." Poviem a on ma hodí na posteľ a ja sa zasmejem. „Smiech ťa prejde keď nebudeš môcť zajtra chodiť bábika." Povie a ja zmĺknem.