Ty, ja a výstrel [✓]

44

„Prišla som najrýchlejšie ako sa dalo? Čo sa stalo?! V telefóne Darcy plakala... Dúfam že sa nič nestalo." Luca sa poškriabe na zátylku a vezme ma po schodoch hore kde zastaneme pred dverami od kúpeľne. „Zlatíčko..." „Choď preč!" „Teta Payton je tu." Chudák Luca, nevie čo sa s jeho dcérou deje a ani mu to nechce povedať. Zrazu cvakne zámok od dverí ktoré sa jemne pootvoria. Vojdem dnu a hneď sa za mnou zavrú. „Cvrček vieš ako veľmi si ma vystrašila? Čo sa stalo?" „Ja krvácam." Zašepká z rohu kúpeľne a ja zblednem. Priskočím k nej a hľadám znaky po krvi ale nikde nič nevidím. „Srdiečko čo sa deje? Kde krvácaš?!" „Ja som šla cikať a zrazu tam bola krv..." „Och srdiečko...Vieš ako veľmi si ma vystrašila? Všetkých nás, hlavne tvojich ockov. Prečo si im to nepovedala?" „Oni sú chlapi, nepochopili by to..." „To nevieš, majú krásnu dcérku samozrejme že si zistia všetko aby sa ich mohla na všetko pýtať." Pohladím ju po líci a z kabelky vytiahnem vložku. „Takže, vieš ako sa to používa?" Opýtam sa jej načo prikývne. Vyjdem z kúpeľne a čakám na Darcy. Spoločne sa potom vrátime do obývačky kde si sadneme na gauč a vysvetlím Lucovi a Joshuovi čo sa pred chvíľou udialo.

„Nemôže ti len tak zavolať aby si priletela kedykoľvek si zmyslí." Povie Joshua keď stojíme pred ich domom na ulici. „Iba sa bojí že vy nepochopíte veci čo sa dejú v živote ženy." Smutne sa usmejem a chytím ho za plece. „Toho sme sa báli odkedy sme si ju priviezli domov, čo keď jej nebudeme stačiť.... Bude chcieť jednu mamu a jedného otca..." „Je to dieťa... A či si to priznáme alebo nie sú dosť prchkavé. Raz chcú to a potom to. Ju to prejde, vie že ste to najlepšie čo sa jej mohlo v živote stáť." Presviedčam ho a potom ho objímem. „Ďakujem... Potreboval som to počuť." „Tak sa uvidíme keď prídem aj s Calumom." Rozlúčime sa a ja sa v aute vrátim do hotela v ktorom sme vždy ubytovaní. Vojdem do izby keď si všimnem že je zapnutý televízor. To je divné, ešte som tu nebola a Calum je predsa doma. „Haló?" Opýtam sa no odpoveď neprichádza. Potichu prejdem do izby, nikto tu nie je. skontrolujem spálňu no je tu ticho. Z kúpeľne však počujem tlmený zvuk vody, opatrne otvorím dvere od kúpeľne. Nikto tu nie je, ale voda je pustená a napĺňa vaňu. Vypnem vodu keď počujem ako buchlo dvere od balkónu. Do ruky rýchlo chytím sprchovú hlavicu a rozmachnem sa s ňou keď sa otočím k dverám. Telo leží na zemi a ja vykríknem. „Calum?! Do čerta si v poriadku!?!" „Nečakal som že prekvapiť ťa bude tak bolieť." Zavzdychá a snaží sa si sadnúť. Oprie si hlavu o dvere od kúpeľne zatiaľ čo ja si pred neho kľaknem. „Vieš ako si ma vystrašil?!" „Mrzí ma to bábika...." „Prečo si vlastne tu? Mal si byť doma a..." „Naša dcéra ti plakala do telefónu, nech by sa dialo čokoľvek prišiel by som." Pohladím ho po tvári a pobozkám na líce. „Si úžasný otec vieš to?" „A ty si zasa úžasná mama, ale ty to vieš." „To teda viem." Zasmejeme sa a pomôžem mu vstať. Ľahneme si do postele, v tichosti počúvam tlkot jeho srdca pričom zaspím.