Ty, ja a výstrel [✓]

41

„Ona tak nádherne vonia.... Tá vôňa miminka je odzbrojujúca." Povzdychnem si a znova sa pozriem na Darcy ktorú držím v náručí. „Neviem si predstaviť čo všetko si musela za ten rok prežiť." „Nebolo to tak zlé Bria, mohlo to byť oveľa, oveľa horšie." Odpoviem jej a prebodnem Caluma pohľadom. „Nemôžeme sa porozprávať?" Opýta sa pred všetkými načo sa nenápadne zoberú a vyberú sa po schodoch smerom hore. Sledujem ako kráčajú s Darcy v náručí pokiaľ mi nezmizne z dohľadu. „Payton..." „Neveril si nám? Neveril si nám že ju ochránime? Radšej si nás nechal trápiť sa celý ten rok?! Vieš ako som bola zničená, prečo si niečo nepovedal?!" „Lebo to nebolo bezpečné! Ani teraz to nie je bezpečné ale má narodeniny..." Zlomí sa mu hlas a posadí sa do kresla. „Calum... Tebe na nás záleží však?" Opýtam sa ho opatrne keď si pred neho kľaknem. „Samozrejme že my na vás záleží, urobil som to pre jej dobro! Pri nás by nemohla chodiť na tanečnú, na Vianoce by sme spolu nemohli piecť medovníčky a ty to vieš... Bolo by to každodenné riziko ktoré by raz niekto využil a my by sme o ňu prišli. Nemôžem to dopustiť, nikdy by som si to neodpustil. Bolo to neskutočne ťažké počuť ťa v noci plakať s tým že zato môžem ja. Myslel som to dobre, vieš to však?" Počujem zúfalý tón v jeho hlase a zrazu si kľakne predo mňa. Chytí mi tvár do dlaní a pohladí ma po líci. „Čo bude teraz? Viem že žije nemôžem sa tváriť že neexistuje. Chcem byť s ňou Calum, potrebujem to." „Nemôžeme tu byť každý deň, máme povinnosti a prácu doma. Nebudem sem ťahať stretnutia dílerov alebo prestrelku na ulicu kde sa deti bicyklujú." „Takže?" „Zatiaľ si užijeme našu dcéru pokiaľ to bude možné a potom sa uvidí. Platí?" Prikývnem a otočím hlavu ku schodom po ktorých kráčajú všetci späť dolu. „Vedia o tom že je naša?" Zašepkám nenápadne smerom ku Calumovi ktorý prikývne. „Môžem si ju zobrať?" Opýtam sa a Luca pokrúti hlavou. „Ale môžete ju okúpať, bol to dlhý deň a musí ísť spinkať." „M-my? Máme ju okúpať my?" Opýtam sa, odpoveď neprichádza iba mi podá malú a povie v ktorých dverách je kúpeľňa. Prešla som k schodom a pozrela sa na Caluma. Pomáhal mi kráčať schodmi hore, zatiaľ čo za nami som mohla počuť smiech. Nie je vtipné smiať sa zo strachu že mi spadne alebo že s ňou spadnem na schodoch. Keď sme zvládli vyjsť na poschodie vyzliekla som ju na prebaľovaciom pulte v jej detskej izbičke. Keď sme sa presunuli do kúpeľne opatrne ju Calum položil na ležadlo do detskej vaničky kde sa začala smiať a čapkať vo vode. „Je tak nádherná..." Poviem keď ich nenápadne odfotím ako ju Calum drží a jemne ju oplachuje vodou. „Samozrejme že je, je predsa po mame." Odpovie Calum a nenápadne sa na mňa pri tom pozrie. „Tak poď kuriatko, ideme spinkať." Zašepkám keď ju zabalím do osušky a v izbičke jej oblečiem dlhé, rúžové body s minnie mouse. „A ešte to chce nejakú ponožku na nôžku." Zašušlem ako malé dieťa keď jej navlečiem ponožky a vezmem ju do náručia. „Chce to fľašku..." Otočím sa na Caluma ktorý už odchádza z izby. „Vieš maličká bude to asi ťažké, ale budem tu vždy pre teba. Za mnou môžeš prísť s niečím čo nebudeš chcieť riešiť s tvojimi rodičmi. Podprsenky, chlapcov, streľbu, čokoľvek. Vždy budeš moje malé dievčatko dobre? Sľubujem že okrem toho kto som ti klamať nebudem." Pobozkám ju na čelíčko a začnem s ňou jemne kolísať zo strany na stranu, pritom jej jemne hmkám melódiu pesničku ktorú som si práve teraz vymyslela. Keď sa Calum vráti malá mi spí v náruči a ja ju uložím do postieľky. Zapnem detskú vysielačku a sledujem ako spokojne otvorí pusinku a oddychuje. „Môžeme ísť..." „Vieš aké by to bolo? Bolo by to nebezpečné, ale zároveň to najkrajšie čo sa nám kedy mohlo stať." Pozriem sa Caluma ktorý sleduje malú. „Zaslúži si hlavne bezpečnosť, a tu ju má a aj toľko lásky ako nikto iný na svete." Počujem ako sa mu triasol hlas, pohladím ho po chrbte. „Už sa na mňa nehneváš?" Opýta sa ma keď vyjdeme na chodbu. „Nie, ale teraz keď viem že žije... Chcela by som s ňou byť každý deň, alebo aspoň tak často ako to bude možné." „Tomu veľmi dobre rozumiem."