Ty, ja a výstrel [✓]

7

„Možno by sme si mali kúpiť túto izbu, sme tu už dosť dlho." Povie a ja sa zasmejem. „Za tie peniaze si môžeme dovoliť kúpiť tento hotel. A to nehovorím o tom koľko nám hodia tie tašky drog čo boli v kufri." Poviem a ona prikývne. „Dnes pôjdeme skôr, ak ti to nevadí." Poviem a oblečiem si bundu. Vyjdeme na ulicu a ruka v ruke kráčame k obchodom. „Možno by sme tu niekde našli..." Začne ale ja jej stlačím ruku a to ju umlčí. Pritiahnem si ju k sebe. „Nenápadne sa otoč...Mám pocit že nás niekto sleduje." Poviem a ona pomaly otočí hlavu. „Nikto tam nie je." Povie a ja si vydýchnem. Neznášam ten pocit paranoje. Nikdy nevieš kedy to iba zlý pocit a kedy sa jedná o skutočnosť. Odbočíme aby sme sa pozreli na ďalší byt. Je tu tichá ulica a oproti nám ide čierny Mercedes. Stane sa to rýchlo, vyskočia dvaja muži a strčia nám na hlavy mechy. Je to tu?! Alex nás našiel aj tu?! Nevzdal to a predsa nás našiel?! Do čerta teraz určite zomrieme. Mali sme sa predsa len dostať na tu loď do Európy. Prečo som Sky nepočúvla do čerta... Po neskutočne dlhej jazde nás prehodia cez rameno ako vrece zemiakov. Niekam nás posadili a vrecia dali dolu. „Becca si v poriadku?!" Opýta sa ma a ja skoro zabudnem na naše falošné mena a prikývnem. „Aké srdcervúce Rebecca." Ozve sa hlas a do miestnosti vojde chlap ktorého sme nemali nikdy vidieť. Má na sebe mikinu, rifle a stále si pamätám toho vytetovaného leva na prednej časti jeho krku. neviem či mám byť šťastná že to nie je Alex alebo nie. „A-ahoj cudzinec...S čím ti môžeme pomôcť?" Opýtam sa a on sa zasmeje. Vyberie z vrecka zbraň a sadne si na stoličku oproti nám. „Musím uznať že si to zahrala dobre. Ako dlho takto okrádate a predávate auta a hodinky? Asi tak päť mesiacov?" Opýta sa a vie že je to pravdivá odpoveď. „Plus mínus.." „Ste v tom dosť dobré musím uznať. A kľudne v tom pokračujte len vraďte moje auto." Povie a cítim ako sa na mňa Sky nervózne pozrie. „Je tu malý problém...Predali sme ho." Poviem a on ostane ticho. Neviem čo od neho teraz očakávať, ale je mi jasné že nič dobré. „A čo sa stalo s tým čo bolo v kufri?" „S čím?" Opýtam sa a snažím sa tváriť ako blbá. Postaví sa a zbraňou mi prehrabne ofinu na stranu. „Určite si bistrá hlavička a vieš čo toto dokáže urobiť tvojej peknej tváričke." Povie a ja prikývnem. „Ak nás zabiješ nikdy to nenájdeš." Poviem a on si ku mne čupne. „Ak mi ich vrátite, nezabijem vás." Povie a ja sa uchechtnem. „Mám peknú tváričku a aj mozog." Poviem a on prikývne. „Predali ste mi auto, vrátite mi to čo je moje a ja vás nezabijem." Povie a chvíľu ostaneme ticho. „Čo ak už nie sú?" Opýtam sa. „Tak to by znamenalo že za dva dni ste predali viac ako tri kilá." Povie a poškriabe si strnisko na brade. „Urobíme to takto, predáte ďalšie kilá aby sme si boli kvit." „A to bude kedy?" Opýta sa ho pre zmenu Sky. „To ešte uvidím." Povie a kývne na chlapov a oni nás rozviažu. Nechajú nás vyjsť von a keď za sebou zavrú dvere začne mojou hlavou letieť milión otázok. „Čo to kurva bolo?!" Opýta sa ma a ja ju objímem. „Bude to v pohode...Vyriešime to." Poviem a radšej odtiaľ ideme čo najskôr. „Musíme preto ešte predať päť kíl drog a boh vie dokedy..." Povie a ja si povzdychnem. „Bude to chcieť poriadne makať..." Poviem a vrátime sa späť na hotel. „Dnes to bude kurva dlhá noc." Povie a ja prikývnem. Oblečieme si veci do klubu a pod šaty schovám drogové balíčky. „Myslíš že to stihneme dnes predať?" Opýtam sa a ona sa na mňa pozrie. „Dobre radšej mlč..." Poviem a pritiahnem si ju k sebe. „To zvládneme..." Poviem a vyjdeme z izby.

„Možno to nezvládneme..." Poviem a opriem sa o bar. „Skúsim ísť von...A ak to nepôjde prejdem ulicu." Povie a ja ju pobozkám. „Keby niečo máš zbraň." Zašepkám a nechám ju ísť. Postavím sa a prejdem k Rúfusovi. „Becca, čo tak smutne?" Opýta sa ma a ja si povzdychnem. „Potrebujem toho ešte celkom dosť predať.." Poviem a on do mňa drgne. „Čašník za tebou chce tri balíčky." Povie a ja si vytiahnem z výstrihu balíčky a ruku dám za svoj chrbát. Vezme balíčky a do ruky mi položí peniaze. Tie si strčím do podprsenky a Rufus sa na mňa pozrie. „Ten chlap na teba pozerá celý čas." Povie a ja sa pozriem hore smerom k salónikom. Potetovaný díler si popíja a pozerá na mňa cez sklenenú stenu na poschodí. Narovnám sa a vyjdem hore schodmi a vojdem do miestnosti kde je. Jeho gorila za mnou zavrie dvere a na stole vidím fľaše, poháre, peniaze. „Tak ako to srdiečko?" Opýta sa a otočí sa smerom ku mne. „Celkom dobre." Poviem a on sa pomaly začne presúvať smerom ku mne. „Rad by som dostal svoje peniaze." „Ja ich tu ale nemám..." Poviem a on sa uchechtne. „A čo tie čo máš medzi kozami?" Opýta sa a zbraňou prejde po mojom výstrihu. „Tie sú moje..." „Opravím ťa dievčatko. Tie peniaze sú moje, tie drogy sú moje, to auto bolo moje a aj tvoj život je teraz môj." Povie a jeho tvár je tesne predo mnou. „Tie peniaze." Povie a ja stiahnem výstrih. Je vidieť čipkovanú podprsenku a z nej vyberiem z nej peniaze. Podám mu ich a on sa nosom obtrie o moje líce. „Chceš ešte niečo Rebecca?" Opýta sa a ja mlčím. Z toho chlapa mi po tele nabehne husia koža už len z toho ako sa na mňa pozrie. „Neskôr si prídem pre zvyšok peňazí." Povie a odstúpi odo mňa. Vyjdem na ulicu a spolu so Sky sa vrátime späť. „Myslím že za tri dni to predáme." Poviem spokojne a ľahnem si k nej. „Dobrú noc." Povie a ja jej dám pusu na čelo.