Ty, ja a výstrel [✓]

1

„No dobré ránko, Šípková Ruženka." Povie hlas a ja sa rozhliadnem po miestnosti. Sedím na stoličke a na puse mám prilepenú izolepu. Na zemi vidím ležať ešte jedno dievča. Netuším kto to je, ale keď pred sebou vidím svojho brata Alexa, spomeniem si na všetko čo sa stalo. Vidí, že chcem niečo povedať, tak mi izolepu odlepí. „Alex, prečo som tu?" Opýtam sa ho, v tom si on predomňa kľakne a začne rozprávať. „Vieš, odkedy ma rodičia dali preč... Mal som ísť do armády. No na letisku som stretol niekoho, kto mohol zmeniť môj život.  Pre chlapca, ktorý chce peniaze a nie drhnúť záchody kefkou na zuby to bola životná šanca." Začne a ja stále nechápem, kde tým mieri. „Vieš, ty a ja sme mali celkom podobné pracovné pomery. Ty si predávala drogy a kradla, zatiaľ čo ja som predával drogy, zbrane a ženy. A párkrát som mál na rukách krv, ale to aj ty. Takže..." Povie s úsmevom a chce mi znova zakryť ústa. „Medzi nami je ale kurva rozdiel. Ja som tie dievčatá a ženy bránila, a strieľala hovädá. Narozdiel od teba, ktorý si ich bral ako veci!" Zakričím naňho, no on mi strelí facku. „Vieš, tvoji rodičia by boli hrozne smutní, keby vedeli, že si im o tom manželstve klamala..." Zavrčí Alex, no mňa v tom momente zaskočí skôr iná vec. „Ako to myslíš, moji rodičia? Si predsa môj brat..." Poviem mu zmätene. „Ako vidím, aj tebe rodičia v niečom klamali. Predsa len, „naši" rodičia nemohli mať deti, a tak si adoptovali mňa. Po pár rokoch sa stal zázrak a narodila si sa ty... Mala si všetku pozornosť a všetku lásku. Ale čo ja?! Starší brat, ktorý mal na starosti malé decko a keď som urobil čokoľvek, vždy to bolo zlé. Ale keď si urobila niečo ty, nič sa nestalo, Lebo si bola ešte malá." Počujem jeho otrávený tón hlasu
a v tom začínam chápať, prečo som vlastne tu. Otázka znie, čo on chce za to, aby ma pustil. „Takže som celý život strávil tým, aby som si vybudoval toto. A poviem ti, bola veľká sranda sledovať, ako sa s tým idiotom zbližujete. Aj keď mi bolo od začiatku jasné, že s tebou nič mať nebude. A to, ako sa snažil vypátrať mojich ľudí ... naozaj komédia." Zasmeje sa. „Za tými výbuchmi, odkazmi, aj za tým chlapom si bol ty?" Opýtam sa ho a on prikývne. „A vždy, ako zázrakom ste z toho vyviazli, ty aj ten tvoj Devil." Precedí podráždene a prelepí mi pusu. „Tak si pospi, prídem zajtra." So smiechom odíde z miestnosti. Jediné svetlo aké tu je, ide spoza okienka, ktoré má mreže a je pomerne vysoko. „Ukáž, pomôžem ti..." Ozve sa tá baba a ja jej konečne vidím do tváre. Ako prvé vidím jasné modré oči, ktoré svietia aj v tejto tme. Jedno líce jej zdobí monokel a rozťatá pera. Má ostré črty tváre a krátke vlasy, ktoré pripomínajú skôr mužský štýl strihania. Strhne mi dole pásku, poďakujem jej a pozorujem ju ďalej. Vidím plno tetovaní, ktoré sa tiahnu od kĺbov rúk, cez celé ruky, paže, ramená a vidno ich aj na krku. „Som Payton..." Začnem. Ona prikývne, neskôr ma rozviaže a ja sa môžem konečne postaviť. „Ja som Sky... Sky Morgan." Predstaví sa. Keď sa chce postaviť sykne a bolestne sa chytí za rebro. „Si v poriadku?" Opýtam sa a kľaknem si k nej. Ona len ticho prikývne. „Začo si tu ty?" Opýtam sa Sky a pomôžem jej aby sa oprela o stenu. „Chodila som do jedného ... dajme tomu podniku, kde som mala pomôcť naladiť tie baby tým, že som im dala niečo do pitia. Všetko bolo fajn, boli iba viac veselé. No raz jedna zomrela na predávkovanie a ja som to nezvládla..." Sklopí pohľad. „Bola pre teba dôležitá?" Opýtam sa po tichu a ona prikývne. „Mali sme plán, že utečieme a začneme znova. No nevyšlo to. A tak som si našla tvojho brata. A zvrhlo sa to tak, že som skončila tu..." Prizná sa a ja chápavo prikývnem. „Ako dlho tu si?" Opýtam sa jej a celkom sa bojím odpovede. „Asi mesiac? Možno viac. Čas sa tu vníma trochu inak." Odpovie a ja prikývnem. „Skúšala si utiecť?" „A z čoho myslíš, že mám zlomené rebro?" Jemne sa uchechtne, no hneď nato sykne bolesťou. Ostane medzi nami ticho, v čom sa rozhliadnem po miestnosti. Nejaká plachta pri dverách. Vezmem ju, prikryjem ňou Sky a ľahnem si k nej. „Nevadí ti to?" Opýta sa ma a ja na ňu nechápavo pozriem. „Že budeš spať pod jednou plachtou s lesbou..." Povie a ja pokrútim hlavou. „S pár som chodila, myslím, že to zvládnem." Zasmejem sa, ona prikývne a vidím ako sa jej zvlnia pery do úsmevu.