Ty, ja a výstrel [✓]

52

„Pripravte sa! Bria skončí príhovor, začne hrať pieseň a prvá modelka ide na môj pokyn na mólo!" Kričí na nás nejaký chlap so zoznam v ruke a slúchadlami na ušiach. „Ako sa cítiš cvrček?" „Som trochu nervózna.." „Neboj sa, nič nie je vidno, iba si to uži a aj keď spadneš idem za tebou a pomôžem ti vstať. Nezabudni..." „Keď padáš tak vo veľkom štýle, ja viem." Zasmeje sa a postaví od kozmetického stolíka keď jej Luca dokončí vlasy a make-up. Nemôžem uveriť tomu že sa to naozaj deje. Sledujem všetky tie mladé dievčatá, chlapcov a dospelé ženy ako sa ešte chystajú na tento veľký moment. Viem že je to iba make-up ale vyzerá dosť reálne. Hlavne keď vidím Darcy s monoklom a modrinami na krku a na nohách. Všetci máme telové, oranžové spodné prádlo alebo oblečenie a po telách máme rôzne zranenia alebo farebné otlačky dlaní rôzne po tele. Neviem ako to Brii napadlo, ale je to naozaj úžasné. „Dobrý deň, chcela by som poďakovať všetkým ktorý ste prišli, alebo nás sledujete cez kameru. Táto prehliadka je charitatívna na pomoc... z 25. novembra ohlasuje začiatok 16 dní globálneho aktivizmu na zvýšenie informovanosti o tejto trvalé porušovanie ženských a dievčenských, ľudských práv. Na celom svete je podľa odhadov počas svojho života fyzicky alebo sexuálne zneužívaná každá tretia žena. Rodovo podmienené násilie sa vyskytuje v mnohých formách, od násilia zo strany partnera, cez znásilnenie a sexuálne zneužívanie, až po skoré a vynútené sobáše. Následky takéhoto násilia zasahujú nielen bezprostredné obete. Rodovo podmienené násilie ovplyvňuje celé spoločenstvá a podnecuje opakované prejavy násilia a konfliktov v spoločnosti. Násilie však nie je nevyhnutné – a každý z nás môže urobiť niečo pre to, aby ho zastavil. Každý môže pomôcť zastaviť násilie v rámci kampane 16 dní aktivizmu proti rodovému podmienenému násiliu, ktorá sa začína vždy 25. novembra, na Medzinárodný deň boja proti násiliu na ženách a končí sa 10. decembra na Deň ľudských práv. Môžeme podporiť obete tým, že ich vypočujeme a budeme im veriť. Môžeme viesť mužov a chlapcov k podpore žien a dievčat a k tomu, aby sa postavili proti násiliu. Rodovo podmienené násilie sa definitívne skončí až vtedy, keď spoločnosť plne ocení ženy a dievčatá a nebude im hroziť obťažovanie a útok pre ich pohlavie. Sami to však nezvládneme. Na veľvyslanectve sa pridávame ku kampani 16 dní aktivizmu proti rodovému podmienenému násiliu a boli by sme radi, keby ste sa pripojili, napríklad nosením oranžovej, ktorá je farbou kampane, a tým prejavili svoje odhodlanie ukončiť rodové násilie na celom svete. Takže či už viete o niekom komu sa to deje, pomôžte mu. Ak sa bojíte zavolajte anonymne. Ale ja vás prosím urobte niečo, najhoršie je nič nerobiť a nechať ľudí trpieť. Ďakujem za pozornosť a užite si moju kolekciu s názvom Hovorím nie!" Ozve sa veľký potlesk a začne hrať pieseň od Cynthia Erivo - Stand Up. Všetko zhasne a prvá modelka kráča po móle. Po stranách móla sa rozsvietia monitory na ktorých sa začnú prehrávať videa, fotky žien ako ich niekto napadne, začne obťažovať. Fotky detí ktoré zbili. Videa ako sa predavačky za pultom snaží dotýkať nejaký chlap. Video z obývačky kde na ženu muž hodí kreslo potom televízor a ona bezvládne leží na zemi. Pane bože... Je to viac silné ako som si myslela. Vidím ako Darcy kráča po móle v telových bodoch so strapatým copom, monoklom a ma farebné otlačky dlaní na prsiach, stehnách, zadku a modriny na krku a rukách. Na mólo vstúpim ja v oranžových nohavičkách a podprsenke. Umelá krv mi tečie z nosa, oči mám splakané a zmazané od špirály. Nohy mám modré a na nich červené škrabance. Otáčam sa a kráčam späť do zákulisia. Je divné neponáhľať sa a prezliecť sa do ďalšieho modelu. Sadnem si na stoličku a predychávam to. Toto celé do čerta, neviem si predstaviť aké to musí byť. Aké je ťažké sa z toho dostať a veriť ďalším ľudom. Keď sa všetci vystriedajú ideme sa všetci postaviť na mólo. Utvoríme dva zástupy po stranách a v strede začne kráčať Bria s mikrofónom v ruke. „Už len pár slov na záver pre tých ktorý si myslia že je hlúposť, že to nebudú riešiť lebo ich sa to netýka... Chcela by som vás vidieť ako by ste zmenili svoj postoj k tomu keby sa to stalo vám, vašej drahej polovičke, mame, sestre, dcére, starej mame, kamarátke alebo kolegyni v práci! Stále by ste sedeli so založenými rukami a nič nerobili?! Dúfam že v sebe máte trochu ľudskosti a budeme tvoriť tento svet lepší pre naše deti a budúce generácie. Ďakujem za pozornosť!" Ľudia sa postavia tlieskajú, pískajú. Slzy mi začnú stekať po tvári a vidím že Darcy tiež. Pritiahnem si ju do objatia a spoločne sa všetci otočíme smerom ku kamere. Vytrieme jednu dlaň pred seba, palec skrčíme do dlane a potom skrčíme aj zvyšné prsty. Ukazujeme všetkým medzinárodný znak pomoci. Vrátime sa späť do zákulisia kde nás fotografovia začnú fotiť. Neviem nájsť Darcy odkedy ju jeden fotografov poprosil o jej samostatné fotky. V šatni som zo seba zmyla farby, prezliekla sa a odlíčila sa. Vyšla som na chodbu kde už stál Calum a ja som mu skočila do náručia. Nie doslova ale tak veľmi sa mi chcelo plakať že som sa neudržala. Plakala som mu do košele zatiaľ čo on ma chlácholil a hladil po chrbte. „Je to v poriadku bábika... Nikdy nedovolím aby sa tebe alebo Darcy niečo stalo..." „Sľubuješ?" Zdvihnem k nemu hlavu. „Sľubujem." Povie a dá mi pusu na čelo.