Ty, ja a výstrel [✓]

23

„Určite nechcete aby som ostala?" Opýta sa znova Mária a ja ju už vyháňam z domu. „Zvládla som tak už tri noci nebojte sa." Poviem a zavriem za ňou dvere. Calum sa stále neozval a ja nemám v pláne volať mu prvá. Zamkla som dvere a šla hore do spálne. Prešla som do kúpeľne a napustila si vaňu. Aspoň trochu relaxu pred tým ako sa vráti domov. Ležala som vo vani a zapla si na mobile pesničky, prvá sa zapla Selena Gomez - Hands To Myself. Zavrela som oči a ponorila sa viac do vody. Jemne som si hladila bruško alebo sa hrala s penou. Namočila som si vlasy a ponorila aj hlavu. Zrazu som počula že niečo v spálni spadlo a ja som zbystrila. Vypla som hudba a zakričala či tam niekto je. Bolo hrobové ticho tak som to nechala tak a rozhodla sa osprchovať sa. Vlasy som schovala do turbanu a obliekla som si župan. Prešla som do našej spoločnej spálne a zapla televízor. Pozerala som nejaký seriál a po piatej časti som začala byť unavená. Prezliekla som sa do pyžama a ľahla si do postele. Telku som nechala zapnutú a oči som pomaly zatvárala.

Zobudila som sa na to že sa chcem napiť. Zasvietila som a vyšla na chodbu. Prechádzala som chodbou keď som si všimla že sú dvere od tej prázdnej izby otvorené. To je divné, som si istá že som ich zavrela keď som odchádzala. Dobre pred tým ako pôjdem do kuchyne musím nájsť nejakého ochrankára. Zavriem dvere a zrazu cítim ako mi niekto za chrbtom zakryje ústa a chce ma odtiahnuť. Začnem so sebou kopať, snažím sa niečo chytiť do rúk. Chytím vázu a udriem ho do čela. Črepiny sa rozletia a ja zakričím o pomoc. Počujem ako na mňa zdola kričia a ja sa rozbehnem dolu schodmi. Na jednom schode sa však potknem a cítim ako padám. Preletím polovicu schodiska a pristanem priamo pod ním. Počujem ako mne niekto beží a jemne ma facká. Ale jediné načo sa môžem sústrediť nato aby niekoho zavolali. „Šéf to nezdvíha...Musíme ju zobrať do nemocnice." „Elijah..." Poviem a oni na mňa nechápavo pozerajú. „Niekto je h-hore...Chcem Elijah..." Hovorím ťažko a už cítim ako ma zdvíhajú zo zeme. Počujem ako niečo rozprávajú ale čo to už neviem. Počujem ako štartuje auto a ja dúfam že to malé bude v poriadku. „Už sme skoro tam paní Devonová, prosím vydržte." Povie jeden čo je za volantom a ja prikývnem ale oči sa mi začnú pomaly zatvárať.

„Som rád že ste sa prebrali." Povie doktor keď otvorím oči a musím si zvyknúť na to ostré svetlo. „Je dieťa v poriadku?" Opýtam sa a on prikývne. Dobre môžem byť pokojná. „A vy ste mali poriadne šťastie...Máte narazenú ruku, pár odrenín a menší otras mozgu." Povie a ja chcem svoj mobil, musím zavolať Calumovi. „Váš manžel je už tu." Povie a ja prekvapene pozerám nato ako sa otvoria dvere. V nich ale nestojí Calum ale Elijah. „Nechám vás." Povie doktor a odíde. „Prečo si tu?" „Volali mi, vraj si v nemocnici a chcela si ma tu." Povie a sadne si na stoličku vedľa postele. „Prečo si nepovedal že nie si..." „Asi preto že by ma sem inak nepustili?" Opýta sa a pretočí očami, fajn jeden podráždený je až dosť. „Ako ti je?" Opýta sa pre zmenu milo. „Celkom dobre.." Poviem a ostane v izbe ticho. „Mal by si ísť pred tým ako sem príde Calum." Poviem a on sa uchechtne. „Najskôr sem príde až ráno keďže je v Orlande." Povie a ja naňho nechápavo a zároveň prekvapene pozerám. „Myslela si si že si nezistím kam sa tvoj milý vyparil?" Opýta sa s úsmevom a ja pretočím očami. „A prečo tam je?" „To už neviem, iba viem že tam letelo jeho lietadlo." Povie a ja prikývnem. „Chcem si pospať...Mal by si ísť." Poviem a otočím sa na druhú stranu. Je ticho až pokiaľ nepočujem ako za sebou zavrie dvere.