Ty, ja a výstrel [✓]

34

Vrátiť sa po týždni domov s prázdnou autosedačkou bolo divné. A to nehovorím o tom že do seba musím najbližšie tri mesiace pchať lieky, ako keby som bola nejaký blázon. A ďalšie načo som sa netešila sú tie pohľady ľudí. Viem že smútia so mnou ale pripadám si ako keby som zato mohla, nebola som schopná priviesť dieťa na svet a zomrelo... Preto Calum zakázal návštevy, začo som bola neskutočne vďačná. Mária sa tvárila profesionálne, ako keby sa nič nestalo. „Musím si zavolať, Mária nechajte večeru Payton hore v..." „Nie som hladná..." „Mala by si..." „Nie som hladná!" Preruším ho trochu hlasnejšie ako som chcela. Iba prikývne a odíde s telefónom v ruke. Bez toho aby som sa pozrela na Máriu sa vyberiem hore po schodoch. Stojím na chodbe a sledujem zatvorené dvere od tej izby. Nakoniec vojdem dnu a potichu za sebou zavriem dvere. Čo bude s tou izbou? Ďalšie dieťa mať nebudeme takže sú nám zbytočné... prstami prejdem po postieľke, jemne sa dotknem detského kolotoča nad ňou. „Payton?" Ozve sa z chodby a ja stuhnem. Dvere sa zrazu otvoria a tam stojí Calum. „Nemala by si tu byť, zajtra to moji muži vypracú." „A čo urobia s tými vecami?" „Niekomu sa darujú..." „Asi by bolo blbé dať veľkú žirafu Austinovi keď mala byť pre naše dieťa, však?" Opýtam sa a on sklopí pohľad. „Poď si ľahnúť..." „To budem robiť už celý život? Nič iba ležať? Ale keď ležím myslím nato, zabíjajú ma vlastné myšlienky. Hrá sa so mnou moja vlastná hlava, musím sa nejako zamestnať..." „Dobre zajtra si niečo nájdeš, ale teraz sa poď osprchovať v normálnej kúpeľni aby si mohla spať v normálnej posteli dobre?" Opýta sa a bez slov ho nasledujem do spálne. Bez slov prejdem do kúpeľne kde sa zamknem a pustím vodu. Vojdem do sprchy a nechám voľnú cestu posledným slzám ktoré som ochotná vyroniť. Od zajtra musím začať znova či sa mi to páči alebo nie, a preniesť sa cez to. Necítim fyzickú bolesť, tak nebudem cítiť ani tu psychickú.... Končekami prstov prejdem po jazve čo mi ostala po cisárskom reze a sklopím hlavu. Vypnem vodu a pozriem sa na seba do zrkadla. Už nevidím tú ženu čo tu stála pred týždňom. Tá totiž zomrela pred pár dňami v nemocnici a už ju nikto nevzkriesi.