Dangerous

Poďakovanie

Wow.

Nič lepšie ma nenapadá. Ani neviem čo sem napísať.

To hore bolo klamstvo. Mám chuť toho napísať toľko, že by sa to sem ani nezmestilo, ale som na svojich čitateľov veľmi ohľaduplná a polovicu svojho preslovu som preškrtla.

Keď som tento príbeh začala písať, nečakala som, že sa dostanem až sem. Bol to len námet na príbeh, nejak extra som nad ním nerozmýšľala, nemala som ani poriadne premyslený dej. Postavy pre mňa neboli ani živé, skôr také, nevyplnené. Ako keď niekomu vyrobíte darček, ale nikdy mu ho nedarujete. Nedokončené, to to asi vystihuje najlepšie. Asi sa vám to bude zdať zvláštne, ale ja som tomu príbehu aj postavám lipla rovnako pomaly ako vy. Na začiatku som ich samozrejme mala rada, ale veľmi som sa o ne nezaujímala, ale teraz mi to pripadá, akoby som mala deti. Veľmi veľa malých, vyspelých detí, ktoré robia chyby, učia sa z nich, a potom ich aj tak znova opakujú. Do tohto príbehu som dala naozaj veľa. Či už času, lásky alebo kúsky seba. Každá postava má v sebe črep mňa samotnej, a možno preto ich mám tak rada (nie, to nemalo znieť egoisticky, ale nanešťastie to tak znelo) Toto je oficiálne najdlhší príbeh aký som kedy napísala. Samozrejme, to by sa mi nepodarilo bez vás. Panebože, boli ste tak úžasná podpora, že z vás vôbec nemôžem. Ani v tých najkrajších snoch by sa mi nepodarilo vymyslieť takých úžasných čitateľov. Pri písaní komentároch ste boli kreatívny, kritický, podporujúci a neviem čo všetko ešte. ĎAKUJEM KAŽDÉMU JEDNOMU Z VÁS. Bez teba, teba, ani teba by som to nedokázala. Každý komentár, hviezdička aj videnia ma poháňalo písať ďalej. Niekedy to bolo utrpenie, a niekedy som napísala štyri kapitoly za jeden večer. Dangerous sa stal súčasťou môjho života. Už niekoľkokrát som sa pristihla nad ním premýšľať, aj keď som mala robiť úplne iné veci.

Vaše správy mi často vykúzlili úsmev na tvári. Naozaj, nebolo úplne vhodné keď som sa ako úplný debil začala usmievať na obrazovku a ostatní vôbec netušili prečo. Či už ste vyjadrili svoju podporu, alebo sa len pýtali kedy vyjde ďalšia časť, vždy ma to nabudí písať ďalej. Dokonca som mala aj osobný budíček ktorý mi vždy v súkromných správach pripomenul, aby som nezabudla vydať novú časť :D (ďakujem)

Nemôžem uveriť tomu, že je koniec. Ono to naozaj bolí, dokonca aj keď ukončujete len bezvýznamný príbeh na Wattpade. Myslím si však, že ak si ho o pár rokov prečítam, budem prevracať očami prečo je to tak cringe :D Nevadí, teraz sa mi chce plakať a ja vás zbožňujem a to je hlavné.

Doteraz vždy keď som nejaký príbeh ukončila, hneď som začala písať druhý. Už som mala nápad aj predpísaných pár kapitol, ale tentokrát nie. Síce už sa mi v hlave rysuje nápad, ale ešte zďaleka nie je taký, aký by som si predstavovala. Čo to znamená- na mojom profile bude teraz asi chvíľku pauza. Ak mi napíšete do správ, odpoviem, ale dávam vám prázdniny aby ste si oddýchli od mojich trápnych výtvorov :D Rozmýšľam však, že prepíšem prvé kapitoly ktoré sa mi veľmi nepáčia, hlavne to striedanie ja a on pohľadu, to je naozaj hrozné...

*info ohľadom The days before: ten príbeh ešte neukončujem. Tá "knižka" pre mňa vždy bude návrat do tohto sveta. Viem vám na 100 percent potvrdiť, že keď mi bude smutno za April, Jaxom, Jackom, Aaronom a spol. (čo určite bude) napíšem tam novú poviedku. Odmietam sa tohto príbehu vzdať úplne.

Ak chcete dostať upozornenie o tom, že som vydala nový príbeh, môžete ma začať sledovať (samozrejme týmto vás nechcem nútiť ani si robiť nejakú propagandu, to je len čistý fakt)

Na nejakú dobu sa s vami týmto lúčim. Ďakujem, že ste to so mnou vydržali. Ani nedokážem vyjadriť, ako veľmi ste mi vy všetci zmenili život- v tom lepšom zmysle...

dddeniska