Dangerous

29.

/,,Vieš o tom že si mi práve dokázal ako veľmi ti na mne záleží," povedala April, keď som zhasol svetlo a uložil sa na posteľ vedľa nej.

,,Nezáleží," zavrčal som ticho. Zasmiala sa a otočila sa mi chrbtom. O pár minút zaspala, chrápajúc do môjho vankúša.

Krava./

Dezorientovane som sa posadila a následne sa preklínala, pretože ma ihneď rozbolela hlava. Keď som otočila hlavu, takmer som dostala infarkt. Vedľa mňa ležal uškŕňajúci sa Jax. Zazrela som naňho čo najškaredšie, aj keď ťažko povedať aké škaredé to bolo.

,,Sme u teba doma?" opýtala som sa pomaly, voliac správne slová.

,,Nepamätáš sa, čo sa včera stalo?" Naoko prekvapene na mňa zažmurkal, lenže mne došlo o čo mu ide. Bastard.

Snažil sa aby som si predstavila tie najhoršie scenáre a panikárila, čo som včera mohla urobiť. Lenže teraz vážne, čo som mohla asi tak urobiť?

,,Žiadne otázky typu: Však som sa s tebou nevyspala? Si nejaká zmierená s predstavou teba v mojej posteli."

,,Nie som zmierená," stopla som ho hneď. ,,Len som si istá, že by som sa s tebou nevyspala. Nikdy, dokonca ani kebyže nie som pri zmysloch. Vieš, mám zakorenený taký reflex nepúšťať si debilov do nohavičiek." Nie, vlastne som si až taká istá nebola.

,,Tak by sme to možno mali spraviť," usmial sa a prehupol sa nado mňa.

,,Čo presne? Mne ten môj inštinkt celkom vyhovuje," zamrmlala som a rukou odtláčala jeho nahý trup, ktorý odokryla perina.

Nechal ma a spadol do perín vedľa mňa, stále sa však usmieval. Možno že je nakoniec šialený, nič iné sa od neho ani očakávať nedá. V sekunde si ma však pretočil tak, že tentokrát som ja sedela na ňom. Začínal ma vážne štvať.

,,Ihneď prestaň, Jax! Možno som zabudla na väčšinu včerajšej noci, ale na to ako som ti povedala že sa ma nemáš dotýkať si pamätám dostatočne dobre. A mám pocit že aj ty," prstom som mu ďobla do hrude, čo síce nemalo praktické využitie, ale správny efekt.

,,Ale čo, nebodaj si na mňa teraz urazená?"

Vysmieval sa mi. Ten prekliaty, hormónmi prekypujúci idiot sa mi vysmieva za to že, že ho odmietam? Kde je logika?

Neveriacky som otvorila ústa, ale zmohla som sa len na obyčajný výdych.

Dobre. Jediná chvíľa, keď sa mi nevysmieva je, keď ho bozkávam. Bude mať, čo chcel.

Nahla som sa a spojila naše pery, na čo prekvapene zamrzol. Spolupracuj, doriti! Keď som ho tvrdo kusla do pery, spamätal sa a rukou mi vošiel vo vlasov. Ja som mu dlaň položila na hruď a rameno a jedným pohybom ho pretočila nabok. Problém však bol, že posteľ tam končila a on tým pádom skončil na zemi.

Rýchlo som sa postavila a utekala von z izby, než sa stihne spamätať. Keď som sa ocitla na cudzej chodbe, zrazu som nevedela kam sa vydať. Možno že som tu už raz bola, ale stále som sa tu nevyznala. Zato on áno. Prehltla som všetky pochyby a vydala sa naslepo dopredu.

Natrafila som na kuchyňu a chcela sa otočiť keďže to nie je chodba a dvere von, ale zamrzla som na mieste.

Za stolom sedel postarší pán, asi štyridsiatnik, a pohľad pomaly zdvihol od novín. Spoza okuliarov si ma ledva prezrel a kývnutím ruky ma pozval za stôl. Neisto som sa naňho dívala a on spýtavo nadvihol obočie. Prehltla som guču v krku a pomaly sa posadila oproti nemu.

Predo mnou pristál tanier s raňajkami a objavila sa za ním milá tvár ženy. Spoznala som v nej Jaxovu matku London.

,,Najedz sa. A nevšímaj si Noaha, je len mrzutý, lebo prehral jeho obľúbený tím v hokeji," povedala vľúdne a nevšímala si vraždiaceho pohľadu, ktorý na ňu vrhol jej manžel. Vtedy mi tak pripomínal Jaxa, až som nemohla zabrániť úsmevu.

Zrazu mi dopadla čiasi ruka na rameni, až som podskočila.

,,Jax, nestraš April! V prítomnosti dám sa vždy správaš ako chuligán," upozornila ho káravo jeho mama. Uškrnula som sa na neho, na čo sa mu zablýskalo v očiach. Nahol sa ku mne a dal mi malý bozk na temeno hlavy. Nechápavo som sa naňho pozrela, no práve vtedy sa na seba pozerali Jax a jeho otec. Obidvaja sa uškŕňali.

Zrazu mi to, že Jax nemá tričko prišlo oveľa intenzívnejšie. Zahoreli mi líca, keď som si uvedomila ako to asi vyzerá, keď výjdem ráno z jeho izby, a on je navyše polonahý. Prepána! A ešte pred jeho rodičmi!

,,Nedotýkaj sa ma," zasyčala som na neho.

,,Včera ti to tak nevadilo," povedal vášnivo a užíval si moje utrpenie.

,,Ty predsa dobre vieš, že sa nič nestalo!"

Jax sa zdvihol, podišiel ku mne a naklonil sa mi k uchu.

,,Nie, včera sa možno nič nestalo, ale nie nadlho. Vidím ako sa na mňa pozeráš. A taktiež viem, ako to dopadne. Veľa šťastia s odmietaním vlastnej túžby," zašepkal a hravo ma kusol do ucha.

Odišiel, a spolu s ním aj jeho otec. Ostali sme len my dve.

,,Ehm, paní Collinsová, len chcem aby ste vedeli že som s Jaxom nič nemala," povedala som hanblivo a pozerala sa na šálku čaju ktorú som dostala. Z nejakého dôvodu som nevedela zniesť, aby si o mne London myslela že som len jeho štetka.

,,Ale zlatko," usmiala sa na mňa chápavo. ,,Ja dobre viem, že sa ťa snaží len nahnevať. A navyše, keby ťa nemal rád, tak by ťa tu nenechal ani na raňajky," odvetila so žmurknutím a vrátila sa k umývaniu riadu. Prekvapene som zamrkala a zamestnala sa jedením raňajok.