36.

3.1K 191 16
                                    

/Zbraň.

Moja teta, ktorá je...predáva... Niečo. Neviem. Nikdy som sa nezaujímala o to čo robí, ale tuším mama spomínala že s niečím obchoduje. Myslím, že to by nemalo zahrňovať držanie zbrane. Má ju vôbec legálne? Nevyzerá to tak, ak ju skrýva. Navyše má tajný telefón.

Do ktorého sa musím dostať./

Zbraň

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Zbraň. Zbraň. Zbraň. Zbraň.

To slovo bolo ako zaklínadlo. Celý večer sa mi opakovalo v hlave, aj keď som ležala v posteli a upierala otvorené oči na strop. Ani kebyže chcem, tak by som nezaspala. Našťastie ale nechcem.

Snažila som sa opakovať si svoj plán stále dookola aby prekričal to jedno slovo, ale bolo to márne. Radšej som sa pozrela na hodinky. 2:32.

Posadila som sa pretrela si oči, aj keď  to nebolo potrebné. Bola som dostatočne prebudená a pripravená vzdať sa spánku na ďalšiu minimálne pol hodinu. Po špičkách som prešla na chodbu a započúvala sa do pravidelného dychu osôb za dverami. Utvrdila som sa v tom, že všetci spia a vkĺzla do izby Jordan.

Ocitla som sa v tme, bála som sa že do niečoho narazím. V duchu som sa pomodlila a podľa pamäte došla k posteli. Tajný telefón som skryla za posteľou, medzi stenou a drevom. Vďaka bohu teta dnes zrejme telefón nepotrebovala a tak si nevšimla, že nie je v batohu. Potichu som ho vytiahla a zastavila sa, keď sa Amelie pretočila na druhý bok. Po pár minútach ticha som sa znova dala do pohybu. Teraz je na rade tá najťažšia časť.

Prehltla som a kľakla si k posteli. Jordanina vystrčená ruka mi ponúkla ľahký prístup. Opatrne som nastavila mobil tak, aby jej nasnímal odtlačok prstu. So zatajeným dychom som sledovala, ako sa odomkol mobil. Jordan sa nezobudila.

Vyvalovala som oči na odomknutú obrazovku a neverila svojmu šťastiu. Musela som ostať v izbe a pozrieť sa rýchlo, pretože som potrebovala dať mobil naspäť na jeho pôvodné miesto. To že ho dnes, alebo vlastne už včera večer nepotrebovala neznamená, že ho nebude potrebovať dnes.

Klikla som na ikonku správ a prezerala si kontakty. Zvraštila som obočie. Pri každom mene bola v zátvorke lokalita. Väčšinou tam boli zapísané miesta z mesta, kde momentálne bývala, ale našla som aj pár odtiaľto. Konečne.

Jax C. (prestonská* stredná š.)

Ich správy obsahovali len miesta a čas, čiže nič, z čoho by sa dal vyčítať dôvod. Povzdychla som si z nie celkom úspechu a mobil začala dávať naspäť do batohu. Keď som bola hotová, otočila som sa k dverám. Od ľaku som si však pricapila ruku na ústa a prikázala si nekričať, pretože Jordan s Amelie sedeli na posteli. Amelie mala prekrížené ruky a nepriateľský výraz, zato teta sa na mňa šklebila spoza unavených viečok.

,,Naša malá April je špinavá zlodejka. Len aby si vedela, mne to nevadí.." Zomkla som pery a pritisla si ruky k telu. Asi ma čaká veľmi nepríjemná konverzácia.

,,Vieš," začala. ,,Jax mi vravel, že ešte nie si pripravená, no podľa mňa si. Chceš počuť pravdu?"

Srdce sa mi rozbúchalo, keď som započula Jaxovo meno. Nie som paranoidná, naozaj v tom mal prsty. A keď sa mi včera ospravedlnil a ja som sa ho opýtala prečo tu bol, klamal mi. Alebo aspoň nepovedal pravdu. Bol tu kvôli Jordan a ja chcem sakra vedieť prečo. Prikývla som hlavou na súhlas, lebo som sa necítila na hovorenie.

,,Je čas, aby si sa zaučila rodinnému biznisu. Sme obchodníci. Tvoja matka kedysi dávno zbabelo vycúvala, no ja viem že ty nám môžeš byť nápomocná. Chcela by si?"

Pozrela sa na mňa a hneď mi bolo jasné, že ak chcem vedieť zvyšok, musím prikývnuť. Znova som teda pritakala hlavou a započúvala sa do jej hlasu.

,,Náš rodinný biznis je veľmi nebezpečný, ale zato dobre vynáša. Chcela by som, aby si bola jeho súčasťou. Pomôžeš nám. V poslednej dobre sme na tom horšie, potrebujeme nových klientov. Tvoj kamarát Jax nám tiež pomáha a dostáva za to dobre zaplatené."

Takže Jax pre moju tetu...pracuje?

,,Kedysi sme s tvojou mamou spolupracovali, darilo sa nám. Lenže potom sa stal jeden incident a ona ma odkopla, ako keby sme ani neboli sestry. Lenže spolu s ňou odišlo aj veľa ľudí a nastali problémy. To,  čo robíme je tajomstvo, ktoré by mohlo zničiť celú tvoju rodinu. Vrátane otca i matky, rozumieš? Nesmie to opustiť túto miestnosť."

Zadívala som sa jej do očí a zrejme to brala ako súhlas. Aj tak by som nedokázala prehovoriť, lebo ma od napätia zrádzal vlastný hlas.

,,Obchodujeme s ilegálnymi látkami, ale asi uprednostníš názov drogy." Nemo som na ňu hľadela. Aha.

Aha.

Zvyšok noci sa mi zlial do veľkej machule. Viem, že mi teta dala čas aby som si to usporiadala v hlave. Dobrý nápad, pretože teraz mi tam hučal chaos horší ako ktorékoľvek tornádo.

Otec. Mama. Jax.

Ja.

A čo Drew? Je do toho tiež zapletený, alebo som ja tá ktorá má niesť ťarchu tohto tajomstva? May, Aaron, Jack. Kto vie, či pomáhajú Jaxovi. Zrejme áno, ale nechcelo sa mi tomu veriť.

Pripadala som si zradená a stratená.


*Preston je vymyslené mesto v neexistujúcom štáte

DangerousWhere stories live. Discover now