Dangerous

27.

/Objavujúce sa modriny si zakryjem vlasmi a viacej ich ignorujem, lebo sa netúžim naňho nahnevať ešte viacej. Potom to hraničí s náladou Som tak strašne naštvatá až urobím niečo hlúpe a do tej sa dostať vážne nechcem. /

Chvejem sa pri predstave, až Drew uvidí môj darček preňho. Má ho vo svojej izbe a spočíva vo veľkom sklenenom teráriu, v ktorom momentálne prebýva živý chameleón. Chcela som mu dať nejaké neobyčajné zviera ktoré sa k nemu hodí, a ako prvý ma napadol had. Pri myšlienke na jeho kŕmenie ma však prešla chuť a chameleón je preňho proste dokonalý domáci maznáčik. Navyše, Drew je jeden z tých najviac zodpovedných ľudí čo poznám. Ak by som to zviera mala komukoľvek zveriť, on je moja prvá voľba. Aj keď kŕmiť ho hmyzom tiež nie je práve dokonalá predstava, stále lepšie ako myši.

V ruke zvieram kelímok s lacným pivom a v dave hľadám May. Párty, ktorá sa usporadúva u Jacka doma je už v plnom prúde. Keďže naši rodičia sú doma a o žiadnej oslave nechceli nič počuť, Jack sa veľkoryso ponúkol usporiadať ju uňho.

Keď ju konečne zbadám, veselo na mňa zamáva a o pár sekúnd mi niečo kričí cez hlasnú hudbu. Nič jej nerozumiem a tak to skúsi ešte raz, tentokrát ku mne však už kráča. Keď je teraz bližšie, vidím jej rozšírené zreničky a takmer prázdny pohár. To že ja sa držím ďalej od alkoholu samozrejme neplatí pre všetkých.

,,Poď! Ideme si zahrať fľašu!" schytí ma za ruku a ťahá cez tancujúce masy ľudí. Jej veselosť ma nakazí a musím sa usmiať aj ja. Za chvíľu pred sebou uvidím kruh tvorený asi z desiatich ľudí. Polovica má už dole aspoň jeden kus oblečenia. Je tam bozkávajúci sa pár, ktorý nepoznám. Hneď sa mi začne pozdávať menej, ale May sa teší stále rovnako. Nemôže to byť také hrozné.

Môže.

Je tam Jax, prepaľuje ma ohnivým pohľadom, ale neviem čo si myslí. Je nečitateľný ako kus kameňa. Odtrhnem od neho pohľad a sadám si od neho čo najďalej. Neviem čo robím. Dopadne to zle, cítim to v kostiach. No nemyslím tým túto detskú hru, ktorá je úplne smiešna, ale toto celé odohrávajúce sa priamo pod mojím nosom.

Nikdy som nemala dopustiť aby ma zatiahli do ich partie. Neviem prečo, ale uvedomím si to až teraz. Z nejakého dôvodu. Zavriem oči a miestnosť sa so mnou troška zatočí. Nie som zvyknutá na alkohol a asi som dosiahla svoju hranice. Je mi to však jedno, lebo sa potrebujem aspoň trocha opiť.

Čo to robím?

Neviem.

A to je ten problém.

Fľaška sa znova a znova točí, určuje čo sa dnes večer stane a zajtra to spôsobí škandál. Brad Cooper určite nebude nadšený, keď zajtra uvidí na internete video ako mu robí striptíz Allison. Allison bude vyšilovať, ale presne viem že sa na to pokusí zabudnúť namiesto toho aby to vyriešila. Táto škola má rád, podľa ktorého je určené kto je kým. Allison je na škole považovaná za expertku na chémiu, celkom obľúbená. Brad je niekde na spodku rebríčka, a keďže sa dnes spolu vyspia, Allison klesá dole za ním. Už nebude mať nárok na to sedieť vedľa nás pri stole. Už nebude celkom obľúbená, a ak to niekto nepochopí, celkom rád mu to vysvetlím. Znie to kruto, no za chyby sa tu platí krvou. Ak nebude pod mojou ochranou, znamená to že ostatní si k nej budú môcť dovolovať. A samozrejme že budú, pretože nikto na tejto posratej škole neodolá tomu zhadzovať slabších, nižšie postavených. No je to jej chyba. Sama si odo mňa vzala trávu, nikto jej to nekázal. Nikto jej nekázal robiť tieto hlúposti. A na očiach jej vidím že veľa hlúpostí dnes večer ešte len urobí.

Náhle ma preruší menšie ticho ktoré nastalo, ak sa to vôbec dá nazvať tichom ak hrá hlasná hudba a ľudia v pozadí kričia.

Všimnem si že na mňa ukazuje fľaša a na druhom konci sedí April. Zdvihnem obočie a to ju prebudí z menšieho tranzu, do ktorého sa dostala.

,,Pravda alebo odvaha?" Nepočujem ju, ale dokážem jej z pier odčítať slová ktoré sa tu dnes často objavovali.

,,Odvaha."

Zamyslene si ma prezerá a viem odhadnúť že toho už má trochu vypité.

,,Pobozkaj ma," odvetí jednoducho.

Znovu nadvihnem obočie a tentoraz si premeriavam ja ju. V očiach nemá nijaký výraz, vyzerá skôr ako bábika so sklenenými očami. Pomaly sa postavím a mačacou chôdzou k nej dôjdem. Ona už tiež stojí, čakajúca na moje pery. Nakloním sa k nej a pobozkám ju na pery, presne tak ako chcela. Vášnivo mi ho opláca, rukami mi prechádza po chrbte a zrazu mi nechty zatne hlboko do pokožky, zanechávajúc mi tam krvavé polmesiačky. Prekvapene sebou myknem a ona sa mi perami nakloní k uchu.

,,A už nikdy, nikdy, sa ma nedotýkaj, ak ti nedám povolenie."

Rukou ma zrazu odstrčila tak silno, že som zavrávoral a takmer spadol. Pokojne sa posadila naspäť, ale neunikol mi pohľad jej blčiacich zreničiek.

April, poviem ti tajomstvo, dobre? Mňa dievčatá preč neposielajú. Nikdy.

_________
Teraz len taká teoretická otázka, čítali by ste radšej príbeh o vlkodlakoch alebo upíroch? Alebo mix? :D