Dangerous

5.

,,Who is going to take the throne, huh?"

Sedela som v izbe, sama. Po nedávnej návšteve tu zostala len teplá deka na stoličke, ktorú som ešte nezpratala. To bolo všetko, inak by ste ani netušili že tu niekto bol. Lenže ja som veľmi dobre vedela, že tu pred necelou polhodinou sedela Cerise. Slová, ktoré vyslovila pred odchodom sa mi až príliš zarezali do mysle a odmietali sa odtiaľ pohnúť. Stále sa mi premietali, ako spomalený film.

,,Sú to vlci, April. Vlci ktorí majú pocit že ak medzi seba vtiahnu ovcu tak im nemôže ublížiť. Lenže vieš čo nevedia? Že ty nie si ovca."

,,Nie som?"

,,Nie, si veľká zlá príšera ktorá im zapichne nôž do chrbta, keď sa otočia. Chápeš čo chcem povedať?"

,,..."

,,Vtiahli ťa medzi seba, mysliac si že ťa majú v pasci. V skutočnosti tí v pasci sú oni. Ak sú oni vlci, tak ty si potom líška. Vkradneš sa medzi nich, ukradneš tajomstvo a to ich napokon zničí. My ich zničíme."

Chcela som byť veľká zlá príšera, ktorá im zabodne nôž do chrbta? Nie. Lenže chcela somich zničiť, chcela som im zhodiť a rozbiť pomyselné koruny z ich hláv. Ak to nepôjde inak, tak sa kľudne premením na obrovskú zlú príšeru ktorá všetkých zožerie. Ak to nepôjde inak, lebo predsa len by som najradšej zostala pri svojej starej podobe. April Matthers, milé dievča ktoré nemá potrebu byť na niekoho hnusná. To bola moja parketa, nevedela som dobre klamať. Nebola som špión, nebola som zlá, nevedela som s niekým flirtovať. Ako to mám zvládnuť? Nemohla to byť Cerise?

Tá by sa na to hodila oveľa lepšie. Bola odvážna, nebála sa povedať svoj názor. Dokázala zviesť chlapca, keď chcela čo ju privádzalo k myšlienke na Pietra. Dnes som sa ju zabudla opýtať na to čo sa včera stalo. Dali sa dokopy, alebo to bol len nezáväzný sex? Cerise jej neprišla ako ten typ ... dievčaťa... ale je možné ze vzťah medzi ňou a Pietrom bol priveľmi zložitý a ja som tomu nechápala.

Predsa len, ja som nikdy nemala priateľa. Dokonca mi nikto ešte neukradol prvý bozk, aj keď som mala už šestnásť a sedemnáste narodeniny sa rýchlo blížili.

Keď som započula krik spoza dverí, rýchlosťou svetla som zaklapla denník s jednoduchými návrhmi šiat a hodila ho do zásuvky. Našťastie nikto neotvoril dvere a nemohol vidieť moju snahu niečoho dosiahnuť. Všetky moje pokusy na návrhy mi prišli nudné, obyčajné a bez života. S povzdychom som to vzdala a ku návrhom sa nevrátila. Viacej ma zaujal na koho bol krik mierený, ak nie na mňa.

Pár krokmi som sa dostala ku schodom, na ktorých som sa zastavila abysom mohla drámu sledovať bez toho aby si ma všimli. Nakukla som spoza zábradlia a skoro spadla, keď som v obývačke zazrela známu päťku. V našom dome sa neukazovali často, pretože aj keď ich naši rodičia nepoznali -vďaka bohu- cudziu návštevu v dome nemali radi. Hlavne takú tú s tetovaniami a piercingom.

Na gauči sedel Jax, Jack, Drew a Aaron zatiaľ čo May sedela na zemi. Bolo to až vtipné, ako bol každý z nich úplne iný a aj napriek tomu to všetci boli najlepší kamaráti. Výzorovo aj povahovo.

Jax s jeho ónyxovo čiernymi vlasmi, príťažlivým úsmevom a tmavými očami bol opakom Drewa, môjho brata s roztomilými blonďavými kučerami a anjelským úsmevom.

May mala bláznivé ryšavé vlasy, energické sivé oči a veľký úsmev ktorý načisto zatienil Aarona. Jeho albínsky vzhľad naňho síce privolával pozornosť, no mŕtve oči zastrašovali a priam ťa vyzívali aby si odvrátil pohľad. ja som nechcela odvrátiť zrak, chcela som sa s ním porozprávať. Chcela som mu pomôcť. Ten chlapec im všetkým umieral pred očami a každému to bolo jedno...

Jack mal hnedé vlasy a zeleno modré oči, dokonalo zapadal do predstavy kde je Jax diablom a Jack jeho poskokom.

Tak prečo teraz sedeli v obývačke?

Moja mama ich s krikom vyháňala von, zatiaľ čo ja som prekvapene sledovala ich otrávané výrazy. Nehnevali sa. Smiali sa? Smiali sa mojej mame, čo mi spôsobovalo ešte väčšiu zlosť.

Zastavilo sa mi srdce, keď sa mama otočila a hodila na mňa svoj nahnevaný pohľad. Zamrzla som a v duchu si nadávala za to, že som nedávala väčší pozor. Jej pohľad sa z nahnevaného zmenil na smrtiaci a tak som so strachom cúvla o krok do zadu, na schod za mnou.

,,Padaj sa učiť do svojej izby a nech o tebe do večera nepočujem!"

Poslušne som sklonila hlavu a otáčala sa na odchod, kým som nezapočula svojho brata. Jeho medový hlas sa mi dostal do uší behom sekundy a získal si celú moju pozornosť.

,,N-nechceš ísť s nami?" Chvíľu mi trvalo, kým mi došlo čo povedal. Srdce mi vynechalo jeden úder a následne sa rozutekalo ešte desaťkrát rýchlejšie. Chcela som povedať nie, tak sakra moc. Lenže čo mohlo byť horšie ako celý večer učenia,

Pravdupovediac, oni boli tisíckrát horší. Lenže na myseľ mi priša veta, čo mi Cerise povedala pred tým než odišla.

Vkradneš sa medzi nich, ukradneš tajomstvo a to ich napokon zničí.

,,Tak dobre."
______

Ahojte!
Som zvedavá, ako sa vám páčila nová časť a aké sú vaše typy, ktorí z chlapcov je syn Noaha a London? Dám vám nápovedu😝
Pamätá si niekto ako vyzerá Noah? Ak hej, jeho syn sa naňho dosť podobá🔥

Deniska ♥️🦊