Dangerous

11.

/prosím vráť sa/

,,Ste si istí, že je to tu?" uistila som sa nervózne. Nie, vôbec to nevyzeralo akoby sa ma snažili zabiť a potom pochovať v lese. Lebo áno, prekvapenie! Presne tu sme boli. Uprostred lesa. Hurá!

,,Neboj sa, to prekvapenie bude stáť za to." Dosť som pochybovala. Všetci vyzerali troška neisto, aj keď sa to snažili zakryť.

Dokonca aj Jack vyzeral zvláštne. Bez nálady.

Pred nami sa spoza hustého porastu stromov objavila malá chalúpka, no aj to bolo prehnané pomenovanie. Drevený štvorec s jednými dverami a oknom bolo lepšie.

,,Choď dovnútra!" pobádal ma Drew. Nespokojne som teda otvorila dvere. Niekto ma náhle strčil dnu a ja som takmer zakopla a spadla. Dvere sa za mnou zabuchli a zvonka sa ozvalo tlmené prepáč.

,,Chceli sme to urobiť menej násilne, prisahám!" Neviem kto to povedal, ale pre zmenu som mala chuť začať sa chovať násilnícky ja. Zanadávala som si popod nos.

,,Odkedy nadávaš?"

Takmer som od prekvapenia spadla z nôh už po druhýkrát za posledné dve minúty, čo sa mi rozhodne nepáčilo.

,,Čo tu zase robíš ty!" vypískla som, ale znelo to skôr ako obvinenie, než otázka. Jax prevrátil oči a odrazil sa zadkom od stola, o ktorý sa opieral.

,,To čo ty. Bolo mi sľúbené prekvapenie, ale.." kriticky si ma prezrel. Dostala som chuť zakryť si telo rukami, ale akurát by som to zhoršila a tak som zdvihla hlavu a opätovala mu pohľad.

,,Vnímam to podobne," zavrčala som.

,,Samozrejme," poznamenal a vrátil sa do pôvodnej polohy: oprel sa o stôl a sledoval svet za oknom. Ja som zatiaľ priložila ucho k dverám a čakala, či nezačujem vonku hlasy.

,,Nevrátia sa." Začína ma hnevať, ako sa vždy nečakane ozve.

,,A to vieš ako? Naplánoval si to s nimi?"

,,Samozrejme April. Pretože túžim byť zavretý s tebou v tejto búdke celú noc," povedal a irónia z neho sršala prúdom.

,,Panebože," vyhŕkla som. ,,Nie je tu záchod a zajtra je pondelok!"

,,Za prvé," otrávene ma sledoval, ,,záchod tu je. Za druhé, keď vymeškáš jeden deň, svet sa nezrúti. A čo ty vieš, možno sa vrátia ešte dnes v noci."

,,Hej, lenže tebe na známkach nezáleží, takže ti to môže byť jedno," odula som sa.

,,A to si zistila ako?"

,,Ja-"

,,Samozrejme, nijako. Predsudky. Vyzerám ako zlý chlapec, čo?" posmieval sa mi. ,,Mám piercing, správam sa drzo, zle a nevhodne. Určite som strašný sukničkár a neskutočne hlúpy, škola je pod moju úroveň a pod tričkom mám schovaných kopu tetovaní. Možno ťa dokonca znásilním v lese, pretože si nevážim žien a porušujem zákony. Choď s tými predsudkami do riti, April. Len aby si vedela, moje známky sú viac než len dobré, pretože viem že potrebujem budúcnosť."

,,Ale ja som nič z toho nepovedala, to ty!"

,,Ale myslela si si to, nie?" Ako odpoveď som zakrútila hlavou, ale v duchu som sa krčila od hanby. Samozrejme že áno.

Jax ma začal ignorovať.

,,Len aby si vedel, ty si si o mne a Drewovi myslel presne to isté."

Posmešne sa uškrnul.

,,Dobre, tak nie to isté, ale mal si predsudky rovnako ako ja. Tipujem, že si videl nudných, poslušných tínedžerov, ktorí poslúchajú svoju mamičku a boja sa sveta. Podlizujú sa učiteľom a sú neskutočne pasívni a vystrašení. Šprtov. Nerob mi tu prednášky, keď si rovnako nechutný ako ja." Keď mi došlo čo som povedala, hneď som sa opravila.

,,Vlastne nie, ty si oveľa hnusnejší, ale to je jedno."

,,To je fér," pokýval hlavou na súhlas a ja som sa spokojne usmiala.

,,Aj keď to že ste nudní a podlizujete sa učiteľom si myslím stále." Špičkou topánky som ho kopla do holene a vyslúžila si úsmev.

,,Aspoň si priebojnešia, než som predpokladal," zaškeril sa. Aspoň na chvíľu sa atmosféra odľahčila, a ja som bola vďačná aj za týchto pár sekúnd.

,,Prečo tu vlastne sme?" došlo mi.

,,Ešte si na to neprišla?

...Predsa preto, aby sme sa udobrili."

________
Teraz mi došlo, že sa už pomaly blížime ku koncu príbehu!