Dangerous

10.

,,Mám pár otázok," vydýchla som, keď sme si spoločne sadli na gauč a v rukách nám hoveli dve misky zmrzliny. May s ližičkou v ústach prikývla a pozorne ma sledovala. Začala som s tým, čo ma najviac zaujímalo.

,,Prečo som tu s vami ja?" Nemohla som si pomôcť. Na škole bolo toľko detí, čo by ocenilo ich spoločnosť až sa mi z toho chcelo vracať.

May ma pohľadom prešla od hlavy až po chodidlá a  naspäť. Zastavila sa až pri mojich očiach a usmiala sa.

,,Pretože si to ty, April. Už dávno si v tom zamotaná, tak ťa tam zamotáme ešte viac." Nechápavo som skrčila obočie. Mám pocit že niekto tu má bočné úmysle, ktoré mi nechce prezradiť.

Moja druhá otázka.

,,Prečo sa nikdy nestretávame u teba doma?"

,,Ak ti to poviem, nikomu to neprezradíš?" odpovedala mi na to otázkou. Nasucho som prehltla a s ťažkým srdcom prikývla. Neznášam klamanie.

,,Jedného dňa sa narodilo malé dievčatko. Bolo to sklamanie, pretože sa mali narodiť dvojičky chlapec-dievča. Počas tehotenstva sa niečo stalo a chlapec zomrel, takže rodičia boli zdrvený. Otec aj matka chceli mať syna, takže sa uchýlili k tomu aby z dievčatka vychovali chlapca. Kupovali jej autíčka, mala zakázané sa hrať s bábikami a nosiť šaty. Prvá facka prišla, keď ju našli vo svojej izbe s bábikou, oblečenú v maminých šatoch s korunkou.  Dievčatko sa zľaklo a nikdy viac to neskúšalo. Postupom času sa jej však začali páčiť chlapci, a keď ju našli bozkávať sa s nejakým, otec sa neudržal. Zbil ju tak, že nemohla pár dní do školy. Odvtedy to neprestalo. To dievčatko bolo dievča, nechcelo byť chlapec. A otec stále neprestal namiesto nej vidieť chlapca."

Na konci príbehu nám obom padali z očí slzy. Hodila som sa cez celý gauč na ňu a smutne ju objala. Ako mohla byť taká šťastná? Ako mohla každý deň takto kráčať po zemi, ak vie čo ju čaká doma?

Skončilisme s ďalšou zmrzlinou v rukách pri simpsonovcoch.

,,April?"

,,Hm?"

,,V piatok ideme opekať. Všetci. Ideš s nami?" spýtavo sa na mňa pozrela. Nervózne som sa ošila. Chcem s nimi stráviť celý večer? Nie. Alebo? Možno.

,,Keď ja nevieem...." hľadala som u nej radu. Nepoznala som ju dlho, no pokladám ju za kamarátku.

Asi som krava, pretože zároveň sa ich snažím všetkých zradiť. No čo už.

,,Budeš tam so mnou, okej? A nie si jediná, ktorú Jax vystrašil on-"

,,Čože?" prerušila som ju nahnevane. ,,Mňa Jax nestraší! Idem s vami," ofučane som dodala.

Pozrela som sa na May, ktorá sa škerila. Aha. Môžem byť taká krava, aby som sa s ňou kamarátila a môžem byť aj taká krava aby som jej skočila na takýto lacný trik.

No čo už.

Ešte raz som sa prehrabla taškou aby som skontrolovala, či som nič nezabudla. Ten jeden deň čo zostával do piatku prebehol rýchlo a teraz som tu stála s ruksakom na chrbte a Drewom vedľa seba, čakajúc na Jaxa s autom.

Mala som všetko. Aspoň dúfam. Nechcem sa spoliehať na ani jedného z nich, pretože je to dosť riskantné.

Pred domom zatrúbilo auto a ja som si povzdychla. Pripomeňte mi, prečo som s týmto vôbec súhlasila? Aha, May. Zabijem ju.

Do kuchyne prišla mama a súcitne sa na mňa pozrel v tom istom okamihu ako sa na mňa pozrel otec svojim zabijáckym pohľadom. Mierne som ustrnula v pohybe a z tranzu ma vytiahla Drewova ruka na mojom chrbte. Jaxovi sa nechce dlho čakať.

,,April," vydýchol otec nahnevane. ,,Nechoď tam s nimi. Je to len banda chuligánov."

A čo ma najviac prekvapilo bolo, že to adresoval len mne. Drew stál vedľa mňa. On bol člen ich skupiny. Otec ho práve nazval chuligánom a vôbec to neskrýval.

Prekvapene som sa mu pozrela do očí a s krivdou na srdci som sa otočila s Drewom ruka v ruke smerom k dverám.

Jaxovi sa predsa nechce dlho čakať.