Dangerous

14.

/,,Nesúdim ľudí za to, že sa rozhodli byť sami sebou. Myslím, že som ti odpustil," a s tými slovami som vošiel do kancelárie. Už teraz meškám a aj tak to stretnutie nemôžem odkladať donekonečna./

Prechádzala som cez prázdne školské chodby. Vyučovanie sa už skončilo, ale mňa zdržal výtvarný krúžok na ktorý som sa vždy tešila. Tentoraz nie, pretože som naň chodila s Cerisse, ale odmietala som sa vzdať. Keď ma to baví, nebudem prestávať len kvôli jednému človeku. 

,,April!" niekto ma zozadu zdrapil za rameno a zbesilo otočil tvárou k sebe.

,,Á-áno?" prekvapene som sa zakoktala a ocitla sa tvárou v tvár Jaxovi. Poobzeral sa okolo seba a niečo mi vtisol do ruky.

,,Potrebujem to rýchlo schovať. Prehľadávajú mi skrinku," zašepkal. Pozrela som sa na balíček vo svojej ruke a skoro spadla z nôh.

,,Ty si s tým neprestal?" zašepkala som sklamane. Drogy. Zasa? Po tom všetkom?

,,Prepáč," na chvíľu vyzeral naozaj smutne a previnilo. V ďalšej sekunde to bolo preč.

,,Povedala si, že máme prímerie. To znamená, že si musíme dôverovať. Toto je moja skúška dôvery." Pomaly som si balíček strčila do batohu a zadívala sa naspäť naňho.

,,Absolútne nechápem, prečo to ľudia robia. Vedia aké je to zlé, hlúpe, a môže ich to zabiť, a napriek tomu sa to stále deje," posťažovala som sa. Jax sa smutne usmial.

,,Pretože sú nahevaní, smutní a zlomení zároveň. Chcú zabudnúť, uľaviť svojej mysli a možno si dokonca naozaj ublížiť. Vlastne ich celkom chápem," zamyslel sa. ,,Ale nie som dostatočne zúfalý."

Prečo to bolo také ľahké?

Keď som neskôr vyšla zo školy, naskytol sa mi zaujímavý pohľad na Cerisse a pár futbalistov. Pieter chýbal. Oproti nim stáli moji kamaráti s nie práve prívetivým výrazom. Nechýbalo ani publikum so zvedavými pohľadmi, ktorí stáli obďaleč a  znervózňovali ma, lebo to znamenalo, že sa niečo deje. V preklade, žiadne dobré správy ani uzmierenie medzi tými dvoma "stranami" nečakajte.

May si ma všimla prvá. ,,Chceli sme sa vyzdvihnúť a ísť spolu do mekáča, keďže takéto veci veľmi nerobievame, ale niekto nám to tu prekazil," precedila pomedzi zovreté zuby.

Rozľahlo sa ticho, ktoré bolo zvláštne keďže tu bolo minimálne 30 ľudí.

,,Och, príde mi veľmi vtipné keď sa malé dievčatká chcú hrať na kráľovné," vystúpil dopredu Jax a venoval jej ostrý úsmev.

,,A mne zas, keď sa ty chceš hrať na kráľa," odfrkla Cerisse.

,,Naozaj?" spýtavo nadvihol obočie. ,,Je na mne  niečo vtipné? Je niečo vtipné na tom, ako tu stojím, rozprávam, alebo keď udržiavam poriadok? Ak hej, máš poriadne zlý humor. Nemala by si hovoriť vtipy, pretože len tvoja existencia na rozosmiatie stačí," zabodol do nej svoj pohľad.

,,Vieš vôbec robiť niečo iné, ako kričanie a správanie sa ako malé dieťa? Pretože to práve teraz vidím. Stojíš tu so založenými rukami a tváriš sa, že keď budeš panovačná mrcha, všetci ťa začnú obdivovať. Nie. Dokonca ani tie gorily ktoré stoja práve teraz vedľa teba ťa neubránia pred ohováraním. Počul som o tebe veľa vecí, ale ešte viac som videl na vlastné oči. Urážaš sa ako decko, ktoré nedostalo lízanku. Opustil ťa frajer preto, ako si sa chovala?" utrel si falošnú slzu.

,,Smutné, pretože to je fakt. Nikto s tebou nedokáže vydržať. Tvoji dvaja jediní priatelia ťa teraz nenávidia. Aký je to pocit byť na dne? Ten úškrn to nezamaskuje. Ľudia ťa nerešpektujú z vlastnej vôle, kupuješ si ich strachom a im sa teraz hnusíš. Hnusíš sa nám všetkým, tak nám preukáž službu, a zmizni."

Neudržala som slzy, rovnako ako Cerisse. Práve teraz sa mi skôr hnusil Jax. Hnusilo sa mi to celé čo povedal, klamstvá poprepletané s pravdou.

,,Strať sa mi z očí, prosím."

A Cerisse to naozaj urobila. A s ňou aj ja. Pretože nikto si nezaslúži, aby toto o ňom iný hovoril. A navyše to nie je pravda, určite nebola pravdivá aspoň tá časť, že ju nenávidím.

Cerisse sa rozbehla do školy a ja som ju nasledovala až na záchody, kde sedela na zemi, opretá o stenu. Zadržiavala slzy, ale aj tak jej pár uniklo. Tíško som si k nej prisadla a čakala.

,,Normálne by ma niečo také nerozplakalo, vieš," zasmrkala.

,,Viem."

,,Ale keď," vzlykla, ,,Ono to je všetko pravda. Inak by som to odignorovala, vrátila mu to alebo niečo podobné, ale...Je to skurvená pravda. Pravda ktorú nenávidím."

,,To nehovor," zašepkala som.

,,A prečo nie?" neveselo sa zasmiala. ,,Všetko sa to zmenilo vtedy, keď si sa s nimi skamarátila. Nahnevalo ma to , a to neskutočne. Zahodila si naše dlhoročné kamarátstvo pre bandu, ktorú ledva poznáš. Najprv som kričala, a potom plakala. Neuveríš ako dlho, ale nakoniec som sa cez to preniesla, vďaka Pietrovi, ale rozhodla som sa, že takú chybu už neurobím. Rozhodla som sa, že ťa preto ponížim a zničím," povedala smutne, ale tentoraz bez sĺz.

,,Bola to hlúposť. Začala som sa chovať ako niekto úplne iný a Pieter sa mi to snažil vysvetliť, ale ja som ho akurát poslala do pekla. Nakoniec tam poslal on mňa, a nie je sa čomu diviť. A zrazu som bola sama, všetko som si sama zničila. Zničila som seba."

,,Spravila si chybu," snažila som sa ju utešiť. ,,Aj ja som spravila veľa chýb, rovnako ako každý. Taktiež to znamená, že ak sa budeš snažiť, môžeš ich napraviť. Bude to ťažké, nie však nemožné. Hlavu hore, Cerisse Clay! Nevzdávaj sa!"