Dangerous

11.

V aute som si sadla dozadu,medzi May a Drewa. Keďže v aute nebolo dosť miesta, dozvedela som sa že s Jackom sa stretávame na mieste čo ma úprimne potešilo. Bolo nepríjemné vedlľa neho čo i len sedieť.

Nastalo ticho.

Ťažko povedať, či to bolo trápne ticho keď si nemáte čo povedať alebo ticho, keď nemáte potrebu rozprávať. Obidva typy mi pripadali rovnako...tiché. Ako keď nič nepočujete a nič nepočujete druhýkrát. Nie je v tom rozdiel. Aspoň pre mňa. Zamrvila som sa na mieste a pozrela sa do zrkadla pre vodiča.

Aha.

Jaxove tmavohnedé oči sa do mňa nepríjemne zapichávali, ešte nepríjemnejšie však bolo že neprestával. Až keď mu čierne vlasy padli do očí, zdvihol pohľad naspäť na cestu. Potichu som si vydýchla a uvoľnila napätie. Ako s ním ostatní môžu úplne v poriadku nažívať? Nevšímať si čudnej aury, ktorá z neho vyžaruje?

Možno to bude tým, že každý z nich je niečím čudný a vďaka tomu do seba zapadajú. Ako skladačky, ktoré nepatria nikam inam. Vytvárajú vlastný obraz ktorému nikto nerozumie, a oni už vôbec nie. A ja ho teraz narúšam.

Bolo to očividné, bola som tu s nimi z nejakého dôvodu, ale nie z ich vlastnej vôle. Jax ma tu nechcel, Aaron sa nevyjadril a Drew by ma najradšej držal od tohto všetkého čo najďalej. May je ku mne možno milá, no to neznamená že ma berie za kamarátku. Keď ste sa na to pozreli ešte bližšie, prestalo to dávať úplný zmysel.

V rádiu začal hrať indický rock, keď ho o tri sekundy na to Jax prepol na počasie. Po chvíle ticha, keď bolo počuť len kvapky stekajúce po oknách auta sa konečne zapol zvuk hlasu spravodajkyne.

Kvapky.

Prší, takže nakoniec asi ani počasie nepotrebujeme počuť. To je samozrejme úplne úžasné, keďže sme si mali ešte pred spaním urobiť oheň.

,,Mám taký pocit, že nám úplne nevyšiel plán," zamumlal do ticha Drew.

,,Nemali sme plán," povedal Jax bez toho, aby odlepil oči z cesty.

,,Aspoň nemôžme povedať, že nám dážď skazil prespávačku, pretože sme žiadnu nenaplánovali takže sme čisto teoreticky na žiadnej ani neboli. Si strašne inteligentný, Jax Collins. Už skôr som mala také tušenie, ale vždy si si to nejakou hlúposťou pokazil," zaškriekala May, pravdepodobne preto aby nám zdvihla náladu.

,,To ma strašne mrzí, ale ak ťa to poteší, to že som inteligentný mi kopa ľudí vhadzuje do tváre dennodenne."

,,A nafúkaný," dodala som pokojne. May sa zasmiala a dokonca i Aaron sa na mňa usmial. Potešilo ma to viac ako by malo, ale donútiť Aarona k úsmevu chce medailu. A to som nepovedala ani nič také vtipné a mám veľmi silný pocit že to bude skôr tým komu som to povedala.

Ticho vyplnil rozhovor, do ktorého sme sa po dlhšej dobe konečne zapojili naozaj všetci.

Kým sme vystúpili z auta, prestalo pršať. Nie že by to nejako zmenilo realitu, že je všetko mokré, ale aspoň budeme suchí my.

,,Hej, April! Choď zohnať nejaké suché drevo z lesa!" Prekvapene som sa pozrela na Jaxa. Nemôže to myslieť vážne. Práve dopršalo, nič suché v lese nájsť nemôžem. Jeho mrazivý pohľad, z ktorého mi nabehli zimomriavky ma usvedčil v tom že to myslel smrteľne vážne.

Šomrajúc nadávky na jeho osobu som sa vydala smerom k lesu, keď som si niečo uvedomila. Nikdy si nešomrem nadávky.

,,Mali by sme nechať April na pokoji. Nezaslúži si byť s takým hnojom, ako sme my," zašepkal Aaron keď bola dostatočne ďaleko.

,,Súhlasím," odpovedal som zamračene. ,,Aspoň s tou prvou časťou. Je presne taký istý hnoj ako sme my všetci, a každý z vás to dobre vie."

Nikto neodpovedal.

V pozadí bolo počuť hučanie motora. Došiel Jack.
_____
Konečne sa v príbehu objavil aj pohľad Jaxa, aj keď len pár sekundový :D Baví vás ešte tento príbeh? Mám pocit, že dej je ešte stále pomalý a nič sa v ňom nedeje, vaše názory?

Deniska 💘