Boli ako tí zlí chlapci, pred ktorými vás rodičia varujú, aby ste si s nimi nič nezačíňali.
Boli príliš nebezpeční.
,,Si chorý bastard, Jax Collins."
_________________________________________
#3 (nie je potrebné prečítať predchádzajúci diel, nenad...
/Rukou ma zrazu odstrčila tak silno, že som zavrávoral a takmer spadol. Pokojne sa posadila naspäť, ale neunikol mi pohľad jej blčiacich zreničiek. April, poviem ti tajomstvo, dobre? Mňa dievčatá preč neposielajú. Nikdy. /
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Sedel som na gauči a rozprával sa spolu s pár spoluhráčmi. Potrebu hrať hokej som zrejme zdedil po otcovi, ktorý teraz hráva len cez zimné prázdniny so mnou, ale na jeho vek mu to ide stále vynikajúco.
Za celý večer som sa skoro ani nepohol z môjho miesta. Nie je to potrebné, lebo zastávam jedno pravidlo- Jax Collins nechodí za ostatnými. Ostatní chodia za ním.
Okom som mrkol na chalana pri bare. Keď si ma všimol, takmer okamžite ku mne priklusal a odohnal mojich spoluhráčov.
,,Nejaké problémy?" opýtal som sa a pri tom študoval dav za ním. Nič nezvyčajné.
,,Ani nie, ale...Carter dnes trocha vyvádza. Vyhráža sa nám, že nás udá. Tvrdí, že vie že ty za tým všetkým stojíš a nebojí sa to povedať polícii. Že si podľa neho drogový kráľ." Uškrnul som sa pri tom oslovení. Vtipné.
,,Prečo s tým začal? Nemal peniaze a vy ste mu odmietli dať?" Chlapec vážne prikývol. Chrbtom som sa oprel o sedačku a privrel oči.
,,Povedz mu, že viem čo sa stalo u Andreho doma. A že sakra poznám jeho otca a názory na gayov," zamrmlal som sa kývnutím ruky ho prepustil.
Na opierku gauča dopadla čiasi ruka, a potom sa neznámy zvalil vedľa mňa. Mal som na jazyku pár pekných nadávok, ale zastavilo ma príjemne pozdravenie.
,,Doriti, Jax, to si ty. Prepáč. Ani neviem prečo nadávam," vydýchla April a pretrela si rukami oči.
,,Možno preto že by si bola riadne opitá?" opýtal som sa ironicky. Bože, nemôže byť jeden normálny večer?
Vidieť April opitú bola jedna z najzvláštnejších vecí, čo sa mi zatiaľ stalo, ale rozhodne si tú skúsenosť nechcem zopakovať. Ona by predsa mala byť tá zodpovedná, pretože hrať sa na mamičku mi rozhodne nešlo dobre.
,,Proste pôjdeme nájsť Drewa a on ťa odvezie domov, dobre?" Nečakal som na jej odpoveď a zdvíhal ju na nohy.
,,Boha, aspoň trochu spolupracuj!" vyštekol som podráždene. Vešala sa na mňa ako handrová bábika a otupene mi pozerala do očí.
,,Vieš, myslím si že som vypila aj niečo iné ako alkohol.."
,,Ale nehovor."
,,Nie, vážne Jax. Myslím že mi tam niekto dal drogy," zamrmlala a cez hudbu som ju ledva počul.
,,A na to si prišla ako?"
Moju otázku prešla mlčaním, keď sa zrazu rozžiarila a narovnala, tak že mi hlavou narazila do brady. Popod nos som zamrmlal pár nadávok na jej osobu a len okrajovo vnímal o čom rozpráva.
,,Pozri, tam je Drew! Asi má novú kamarátku. Aha. Tak nie novú, ale starú!" S nechápavým výrazom som sa pozrel tam, kam ukazuje a neveriacky sa pozeral na scénu pred sebou.
Vau. Už len toto nám tu chýbalo.
Drew sa bozkával s May a dalo si značnú námahu ich od seba rozdeliť.
,,Čo chceš?" opýtal sa ma Drew, zatiaľ čo si upravoval tričko ktoré mal vlastne úplne vyrovnané.
,,Kámo, máš tu svoju opitú, nie úplne pri zmysloch sestru. Ak chceš aby ťa zajtra ráno nezabila, mal by si ju zaviesť domov."
,,No," začal pomaly, ,,To asi nebude úplne možné. Vieš ako si mi minule povedal že pijem ako trojročné decko? Tak som si povedal že dnes na to trojročné decko kašlem. Nebolo by úplne múdre ma teraz posadiť za volant. Proste ju odveď do nejakej izby, zajtra ráno odídeme spolu," povedal a potom sa na mňa vykašlal. Strčil jazyk naspäť do huby May a odignoroval môj naštvatý pohľad.
,,Súrodenci alkoholici," zamrmlal som popod nos.Povzdychol som si a začal ťahať April von z domu.
Že som sa na toto vôbec dal. Mal som byť kretén a nechať ju u Jacka doma a všetko by bolo fajn. Namiesto toho ju ťahám ku sebe domov a starám sa, ako keby mi na tom, na nej, záležalo. Lenže nezáleží a tak nechápem prečo to robím. Kurva.
Usadil som ju do svojho auta a pripútal. Ja som si sadol za volant svojho milovaného auta a doviezol nás ku mne domov. Rodičia spali, a doviesť April do mojej postele bez toho aby som ich prebudil sa ukázala ako takmer nemožná úloha.
,,Vieš o tom že si mi práve dokázal ako veľmi ti na mne záleží," povedala April, keď som zhasol svetlo a uložil sa na posteľ vedľa nej.
,,Nezáleží," zavrčal som ticho. Zasmiala sa a otočila sa mi chrbtom. O pár minút zaspala, chrápajúc do môjho vankúša.
