Dangerous

19.

/Usmial som sa, tentoraz vôbec nie priateľsky, rozkošne ani chlapecky.

Dobre.

Cítil som sa ako chorý stalker, poľovník zabíjajúc svoju korisť. Možno tichý vrah ktorý práve nalial jed do pohára svojej kráľovnej. Celý večer z nej nemôžem spustiť oči a až bude dosť opitá, nepustiť k nej žiadneho chlapa. Tento večer bude moja. /

APRIL

Nebolo mi úplne dobre. Troška sa mi motala hlava, ale zvládala som to celkom dobre. Jedno mi však nešlo do hlavy, prečo sa cítim nanič keď som si nedala žiadny alkohol?

Navyše som mala asi halucinácie, pretože vždy keď som sa niekam pozrela, bol tam Jax. Či už stál niekde v dave, vždy som našla jeho tvár otáčajúcu sa ku mne. Aj keď stál pri nejakom dievčati a rozprával sa s ňou, vždy sa na mňa nakoniec pozrel, až sa mi z toho začínala točiť hlava. A hlavne, nevyzeral veľmi priateľsky. Teda, to nikdy ale keď sme rozprávali naposledy, vyzeral dokonca celkom roztomilo, a to už je čo povedať.

Mala by som ísť domov prebleslo mi hlavou, no myšlienka sa hneď stratila. Asi to nebolo niž dôležité, keď som na to tak rýchlo zabudla. A hlavne predo mnou stál niekto známy. Mal rozhodne známe črty, no akokoľvek som sa snažila spomenúť si, to nešlo. Vyzeral však milo, vôbec nie zle so zlatými vlasmi a pravdepodobne modrými očami. Vážne, takto neskoro večer a v pološere sa ťažko určovala farba očí. Galantne sa mňa usmial a položil mi ruky na pas, a takto rozhodne nijak nepriateľsky nevyzeral.

Nebránila som sa, započúvala sa do hudby a na chvíľu sa vypla. Keď si všimol, že sa trochu nudím (nie určite to nebolo kvôli tomu zívnutiu) pobral sa mi po ďalší drink, aj keď to bolo to posledné čo som potrebovala. Triezve myšlienky sa však náhle pobrali na dovolenku a nechali ma tu iba s tými idiotmi, čo si hovorili dobré nápady. A nie, vôbec neboli dobré.

Zrazu ku mne prišiel Jax a zrejme tým urazil dámu s ktorou sa práve rozprával, pretože na mňa hnusne pozrela. Nie, robím si srandu. Nebola to žiadna dáma, a tak som sa na ňu usmiala. Jedno by ma však zaujímalo, a to prečo sa neusmieva Jax.

,,Čo je, nudíš sa?" opýtala som sa s malým uchechtnutím. Úsmev mi zasa neopätoval, čo ma trocha nahnevalo.

,,Ale no ták, tváriš sa ako suchár. Nie je to zvláštne, že sa naše role tak zvláštne prehodili? Aha, ja som povedala zvláštne dvakrát v jednej vete! To zvláštne je."

,,Hm, hej. Zvláštne," pomaly odpovedal a rozhliadal sa okolo seba. Na chvíľu sa škaredo zamračil, ale hneď potom sa pozrel naspäť na mňa.

,,Čo keby si si išla na pár minút odpočinúť? Nevyzeráš veľmi dobre," podotkol, a bez čakania na moju odpoveď ma tiahol hore po chodoch do nejakej izby. Nebránila som sa, bol to predsa Jax, môj super kamarát.

Zatiahol ma do neznámej izby, zladenej do modra. Obrátila som sa chrbtom k dverám, aby som si mohla prezrieť interiér. Nebolo tam veľa vecí, bolo to skôr strohé. Chýbali tu obrázky rodiny a priateľov, ale našla som plagát nejakého auta. Fakt super izba.

Vystrašila som sa, keď mi Jax položil svoje teplé ruky na pas. Omylom som trocha vyskočila a počula otrávené zafučanie, keď som mu hlavou narazila do brady. Potichu som sa zasmiala, no prešlo ma to keď mi pas stihol tuhšie, možno trocha bolestne. Začala som sa mrviť a prestávalo  sa mi to páčiť ešte viac než pred tým.

Perami sa pritisol ku môjmu krku a ja som bezradne zapišťala.

,,Č-čo to robíš?"

,,Kľud maličká, neublížim ti. Možno len troška," zachechtal sa, čo ma veľmi neukľudnilo.

Začal mi bozkávať krk, na čo som ztuhla. Nebolo to vôbec ako v tých knihách, kde sa rozplývaš nad dotykom tvojho vysnívaného chalana. Nie že by Jax bol môj vysnívaný chalan. Bolo to nepríjemné, ako byť zaseknutá v pasci a nevedieť sa dostať von. Pretože to bolo všetko, po čom so túžila- dostať sa preč.

,,Jax-"

Otočil si ma tvárou k nemu, na chvíľu prestal a donútil ma pozrieť sa do jeho očí. Teraz vyzerali ako čierny kameň, tvrdý a neprístupný. Znova sa ku mne nahol, tentokrát oveľa pomalšie a pobozkal ma.

_____________________

Tak, čo hovoríte na novú časť? :D                                                                                                                               Ak sa mi podarí, mám v pláne dnes napísať ešte jednu kapitolu, no nie sem. Príbeh s názvom The days before sa mi možno podarí zverejniť ešte dnes, takže sa máte na čo tešiť!

dddeniska