Dangerous

20.

/Otočil si ma tvárou k nemu, na chvíľu prestal a donútil ma pozrieť sa do jeho očí. Teraz vyzerali ako čierny kameň, tvrdý a neprístupný. Znova sa ku mne nahol, tentokrát oveľa pomalšie a pobozkal ma./

Teraz to bolo iné, netlačil na mňa, necítila som sa ohrozená. Nespolupracovala som, snažila som myslieť na niečo rozumné. Čo by som spravila kebyže nie som opitá?

Lenže ja som  prebleslo mi hlavou. A tak to presne aj vyzeralo, pretože už som dlhšie nevedela odolávať tomu tlaku na mojich ústach. Poddala som sa a odpovedala tomu volaniu. Spokojne sa usmial a prešiel mi jazykom po perách. Slastne som priprela oči a nechala ho, aby do mňa zatlačil natoľko, že som sa chrbtom oprela o stenu. Prestal s pomalým bozkávaním, a násilne mi vtrhol do úst, jazykom si prebíjal cestu a ja som mala problém s ním stíhať. Keďže on prestal byť opatrný a zdvorilý, ja som mala rovnaké právo a tvrdohlavo s ním zápasila. Nesúhlasne zavrčal, a keby ma práve nebozkával aj by som sa zasmiala. Smiech bolo však posledné, na čo som práve pomyslela. Stiahla som sa, boj bol príliš náročný a ja som potrebovala kyslík. Len čo som do seba vtiahla trochu vzduchu sa na mňa zasa vrhol, ešte lačnejšie než pred tým. Zatlačil do mňa panvou, na čo som omylom vzdychla a znova mu dala prístup do mojich úst.

Nečakane sa otvorili dvere a dnu vošiel opitý chalan. Zrejme si vypil oveľa viac ako mal, pretože sa potkýnal o všetko okolo. Keď si nás všimol, ospravedlňujúco zdvihol ruku a so slovom "Sorry" zasa zmizol.

,,Um, kde sme to skončili?" uškrnul sa a chcel sa nado mňa zasa nakloniť, no ja som ho odstrčila.

,,Či som opitá, a či triezva, dotýkať sa ťa nebudem tak či tak," zavrčala som.

Posmešne sa usmial a nadvihol obočie.

,,Vážne? A to čo sa stalo práve teraz bolo čo presne, April?" prehovoril potichu, tmavé oči sa mu leskli keď ku mne kráčal.

,,Chyba," zašepkala som. Keď tu stál predo mnou, vo svojej plnej výške, som strácala odvahu. Pôsobil strašidelne, nebezpečne a k tomu ešte aj príťažlivo.

Tí najkrajší ľudia sú najskazenejší.

Presne toto hovorievala mama, a až teraz mi došlo aká je to pravda. Jax bol skazený skrz na skrz a musím vypadnúť z tejto izby. Rukou som teda nahmatala kľučku za svojím chrbtom a stlačila ju. Vďačne som vykĺzla z miestnosti nabitou spaľujúcou elektrinou. Roztrasene som si skrížila ruky na hrudi, lebo boli dôkazom mojej slabosti. Dala som svoje nohy do pohybu a chcela nájsť May, tá by mi určite pomohla zabudnúť na to čo sa práve stalo. Najradšej by som to vymazala z pamäti, no kiežby to bolo také jednoduché.

,,Hej, ty!" zakričal niekto za mojím chrbtom, ale keďže som verila že to nie je pre mňa kráčala som ďalej.

Niekto ma schmatol sa rameno a drsno otočil ku sebe. Prekvapene som hľadela do očí vysokému chalanovi s trocha krivým nosom, nahnevane prepaľujúc moju tvár.

,,P-potrebuješ niečo?" opýtala som sa ho a snažila sa prísť na to čo som zasa urobila.

,,Pamätám si ťa," vyhlásil skalopevne. Divne som naňho pozerala, pretože ja som si zasa bola istá že som ho nikdy v živote nevidela.

,,Áno?"

,,Áno, ty si tá ktorá ma vyfotila na záchodoch!" Prekvapene som naňho vyvalila oči a pohmýrila sa v jeho nepohodlnom zovretí.

,,Pamätám si tvoj zadok," dodal po chvíli. Zasmiala som sa.

Nemalo to byť vtipné.

A ja som bola v úplnej riti, pretože som si spomenulo na deň, kedy som mala rande s Brianom. Utiekla som od neho a chcela zájsť na záchody, no omylom som otvorila najprv mužské a až potom našla May na dievčenských. Problém však bol, že ja som nič neodfotila, len rýchlo zatvorila dvere a odbehla preč.

,,Prepáč, no j-ja naozaj neviem o čom to hovoríš," ozvala som sa nepresvedčivo a zasa sa snažila vyskúšať ako pevno ma drží. Rozhodne to bolo dosť pevne na to aby som sa len tak ľahko neoslobodila.

Chlapec ma začal ťahať preč a za ním sa objavili ďalší dvaja, úplne odlišní kamaráti. Jeden bol nízky, no svaly mal za dvoch a ja som v ňom spoznala toho, ktorému niekto podpálil auto. Druhý nemal nijakú výnimočnú črtu a vyzeral skôr ako tieň než človek, vychudnutý a bledý.

,,Takže-" začala som diplomaticky.

,,Myslím že je to nedorozumenie. Proste ti ukážem moju galériu v mobile a keď sa ukáže, že som ťa neodfotila budeme zasa kamaráti, však?" snažila som sa znieť milo a usmievať sa, no veľmi sa mi nedarilo.

,,Takže ty si ten Jaxov nový miláčik, čo?" zahlásil ten, ktorý už nemal auto. Možno som ho ešte včera ľutovala, dnes mi jeho oči so zvláštnym odtieňom pripadali strašidelné.

,,Jax Collins je bastard. Vedia to všetci a nikto s tým nič nerobí, tak ho aspoň trocha potrápime."

Mýliš sa. Ja to viem, sakra dobre to viem a snažím sa niečo urobiť, no nejde to.

Nahlas som však mlčala.