Dangerous

15.

Skúmala som cudzí dom. Na stenách ani poličkách nebolo veľa fotografií, no ak už som nejakú našla bola na nej štvorčlenná rodina. Z obrázku na mňa pozerali štyri tváre, každá iným spôsobom čudná.

Pani Collinsová mala živé hnedé oči aj vlasy, ktoré jej poletovali okolo hlavy ako svätožiara. Bola nádherne vysoká, narozdiel odo mňa, a elegantne štíhla. Usmievala sa na svojho manžela, ktorý vyzeral ako Jaxova staršia verzia, len oči mal Jax zrejme po matke. Pán Collins mohol mať tak štyridsať rokov, no dobrú postavu mal aj v tomto veku. Niet sa diviť, po kom Jax zdedil svoje tmavočierne vlasy, vysokú postavu a nebezpečný šarm. Napriek tomu, že Jax nemohol mať na fotke viac ako dvanásť rokov, už vtedy mi pripadal ako výtržník. Polovičku tváre mu zakrýval tieň a vôbec by som sa nedivila, kebyže v ruke drží cigaretu. Vedľa neho sa krčil chlapec, možno o dva roky starší, no bol jeho úplným opakom. Črtami bol starší, ale výškou ho Jax prerástol. Tváril sa trocha bojazlivo, nesvoj z cudzieho miesta obklopený príliš veľa ľuďmi. Na nose mu sedeli okuliare s hnedým, trocha zastaraným hnedým rámom a oblečenie takmer viselo na jeho chudej postave. Bol čudný a išiel z neho nepríjemný pocit, preto som sa radšej pozrela naspäť na Jaxa. Na nose mal jemné pehy, na čom som sa musela usmiať. Takmer by som o ňom povedala, že je roztomilý.

Na stole bol položený tanier so sušienkami, no bolo už neskoro pretože naň zaútočila May s Jackom. Aaron bol stratený vo svojich myšlienkach a Jax bol v kuchyni, kde nalieval. Nikto si ma nevšíma, mohla by som sa vytratiť preč. Táto skutočnosť mnou preblesla, rýchlo a opovážlivo, no nemohla som sa jej zbaviť.

,,Idem na toaletu," zašomrala som ticho, aj keď ma nikto nepočul.

Vyšla som po schodoch, musela som však kontrolovať môj krok ktorý ma nútil bežať. Až keď som sa všetkým stratila z dohľadu som sa ticho rozbehla.

Na chodbe bolo pár dverí, jedny jasne od toalety ktoré som hneď preskočila. Môj prvý tip bola spálňa jeho rodičov, takže som radšej dvere zatvorila a nechala ich byť. na druhýkrát som vošla správne a telom mi prešlo vzrušenie. Vkrádam sa do Jaxovej izby. Nemohla som tomu uveriť, hlavne preto že pred pár týždňami by ma toto nikdy nenapadlo. Títo ľudia ma kazia.

Predo mnou stála menšia izba, odetá do modrej farby. Bola takmer všade, na posteli, jednej stene, záclonách a všade kam ste len dohliadli.

Prstom som si prešla po pere. Kde mám začať?

Proti svojej vôli som zistila že mám rozkúsanú peru od nervozity a zotrela som si z nej kvapôčky rudej tekutiny.

Ako prvé mi napadol pracovný stôl, tam by mal mať všetko dôležité. Otvorila som zásuvku a div ju od znechucenosti nezatvorila. Válali sa tam tri balenia kondómov, jedno už prázdne. Presunula som sa ďalej, aj keď okrem učebníc tam nebolo nič zaujímavé.

Prehrabovala som sa ďalej, kým som neucítila dotyk na mojom rameni. od ľaku som sa narovnala a chrbtom narazila do hrude. Okolo mňa sa pevne ovinuly mužské ruky, nepúšťajúc ma ďalej. Metala som sa v jeho zovretí, až kým sa mi Jax jemne neobtrel perami a ucho. Môj pohľad stvrdol od zlosti, no poslušne som sa prestala vrtieť.

,,Hmmm," zamrmlal, kým jeho pery neopúšťali svoje stanovisko.

,,Celkom by ma zaujímalo, čo tu robíš?" Jeho posledné slová sprevádzalo tvrdé zakusnutie do ušného lalôčka, na čo som sa zasa mykla. Mala som chuť mu odtrhnúť hlavu, no stále som tam len ticho stála kým mi neodoznela nepríjemná bolesť z ucha.

,,Možno som len chalan v puberte, ktorý tento rok maturuje, no nie som debil. A teraz vypadni z môjej izby,"zavrčal nahnevane a mierne ma popostrčil smerom k dverám.

Naposledy som sa obzrela a naprázdno prehltla. V ruke som nervózne krčila fotku, rovnakú aká bola v obývačke len v menšom formáte.

Nie, rozhodne nie si debil, Jax, ale dávaj si pozor na svoje veci.