Dangerous

21.

/,,Takže ty si ten Jaxov nový miláčik, čo?" zahlásil ten, ktorý už nemal auto. Možno som ho ešte včera ľutovala, dnes mi jeho oči so zvláštnym odtieňom pripadali strašidelné.

,,Jax Collins je bastard. Vedia to všetci a nikto s tým nič nerobí, tak ho aspoň trocha potrápime."

Mýliš sa. Ja to viem, sakra dobre to viem a snažím sa niečo urobiť, no nejde to.

Nahlas som však mlčala./

Jeden z nich mi pritlačil ruku na pusu, než som stihla čokoľvek dodať. Nahnevane som mu zaťala nechty do ruky, no svoj stisk aj napriek bolesti len zosilnil. Obidvaja sme za záclonami našich zreničiek skrývali zlosť, no rozhodne medzi nami bol jeden rozdiel- moja zlosť maskovala strach a neistotu. Povedzme si pravdu, zatvorená v cudzej izbe s tromi chalanmi s násilnými sklonmi, ktorí vás nenávidia nie je úplne vytúžený večer.

Keďže nohy som zablokované nemala, z celej sily som ňou švihla a kopla chalana do holene.

Prekvapene ma pustil a než sa ku mne stihol vrhnúť niekto iný, dokorán som otvorila dvere. Zadýchane som hľadela do tváre May a Jaxa, ktorí spoločne kráčali chodbou preč.

,,Asi budem potrebovať pomoc," vyhlásila som odmerane, ale v duchu som sa zvíjala od šťastia. Jax otrávene nadvihol obočie, ako keby len moja prítomnosť bola dôvodom tváriť sa znudene a odmietavo. Nemohla som uveriť, že ešte pred chvíľou som bola ochotná...nie. Nebudem na to myslieť.

May sa na mňa nechápavo zamračila a ja som si len odfrkla.

,,To kvôli vám, nie, kvôli tebe, Jax. Kvôli tebe so mnou chceli niečo urobiť, ani nechcem vedieť čo. Sú to buď násilníci, alebo úchyláci, tak sa o nich postaraj sám. Oni nie sú môj problém, ale tvoj, tak si ten svoj problém drž na uzde," vychrlila som naňho rýchlo a rukou ukázala k dverám. 

Medzitým prišiel aj Aaron s Drewom, ktorému som sa hodila do náručia. Nechcela som pred Jaxom vyzerať ako slaboch, no vo vnútri som bola vydesené malé dievčatko. Čo som mnou chceli robiť?

Zamrkala som očami a odohnala slzy. Slaboška, vzchop sa. Nič sa nestalo, skoro sa ťa ani nedotkli, tak prestaň mrnčať.

Otvorila som oči a otočila sa práve vtedy, keď sa Jax zahnal rukou a vrazil najbližšiemu chalanovi do tváre. Než sa mu stihli ostatní dvaja vrhnúť na pomoc, Aaron jedného zadržal sa tričko a druhému práve May stúpila podpätkom na nohu v látkovej teniske. Dosť silno. Musela som sa na ňu usmiať a obdivovala jej odvahu. Ten chalan bol od nej vyšší, určite silnejší a aj napriek tomu sa mu postavila zoči voči. A možno to bude aj tým, že im dôverovala. Boli to jej najlepší priatelia a ona verila, že za akúkoľvek cenu by jej kryli chrbát. Úsmev mi zvädol, keď som si spomenula na Cerisse. Aj ona by mi možno kedysi kryla chrbát, no teraz... Zdalo sa mi, akoby sme sa nevideli už týždne.

Len matne som vnímala príchod Jacka a rozhodnutie, ktoré práve urobili. Drew ma vezme spolu s May domov, čo ma potešilo. Im dvom som najviac dôverovala v tejto nestabilnej, šialenej skupinke na ktorej mi z nejakého zvláštneho dôvodu záležalo.

Potriasla som hlavou a nasledovala svojho brata.

,,April," začula som z obývačky tichý, výhražný podtón. Zvedavo som naklonila hlavu a vošla do miestnosti, kde sedeli obidvaja moji rodičia. Nervózne som sa pozrela z matky na otca, ich vážne pohľady sa mi vôbec nepozdávali.

,,Áno?"

,,Myslíme, že by si si mohla dať na chvíľu pauzu," poznamenala mama a spojila si neposlušné ruky, ktoré sa jej doteraz hojdali okolo bokov.

,,Pauzu od čoho?" Nepáčilo sa mi to, naozaj nie. Moja intuícia mi navrávala, že toto skončí hnusnou hádkou.

,,No, v poslednom čase sme si všimli, že tráviš celkom dosť času s tou zberbou. Však vieš, Jax Collins a tak ďalej nie je práve, no, hm, dobrá spoločnosť. Nevyhovuje nám, zlatko, a dúfam že to chápeš," prehlásil naoko starostlivo otec. Vedela som, že v skutočnosti sú nahnevaní a boja sa, že sa im vzopriem podobne ako Drew. Chápala som ich, nechceli prísť o ďalšie dieťa, no mali by ma nechať si vybrať s kým sa budem stretávať.

,,Lenže mne vyhovuje," zdôraznila som sa chaoticky rozhodila rukami.

,,Sľubujem, že sa nenechám do ničoho zatiahnuť, ale oni sú moji priatelia, rovnako ako Cerisse. Budete ich proste musieť akceptovať," dodala som a dopredu sa pripravila na ich odpoveď. Aj tak ma však zasiahla a ja som nestihla skryť prekvapený výraz.

,,Alebo čo, April?"