Dangerous

3.

/Ale skúsim to. Pretože nikdy pred tým som nemala takých priateľov ako teraz. Nikdy som nikomu tak nedôverovala ako im, a za to stojí bojovať. Sklamala som ich, ale som ochotná všetko napraviť. Podarí sa mi to. Pretože ak Jax s pokrútenou povesťou je pripravený bojovať, budem aj ja.

Po pár sekundách som vošla za Jaxom do jedálne./

Vládol tu ruch, ostatne ako vždy pred tým. Zmena však bola, že náš stôl bol plný. Ostávalo tam len posledné miesto. V hrudi mi poskočilo srdce, pretože ten obraz vyzeral tak známo a príjemne. A potom mi došlo, že to je kvôli tomu že sa vrátil Jax. Všetci sa snažili dať do poriadku, aj keď neboli. A hlavne všetci vedeli, že sa Jax dnes vráti, ale nepovedali mi to. Prečo asi.

Odohnala som tie myšlienky, lebo som sa odmietala zasa trápiť. Urobila som chybu, ale to neznamená sa tá chyba nedá napraviť.

Sadla som si medzi May a Drewa a vytiahla si obed z domu. Ticho ako prvý prerušil Jack.

,,Takže, nový cieľ?"

Jax sa na nás nechápavo pozrel a založil si ruky na hrudi.

,,Možnože sme počas tvojej neprítomnosti neboli schopní udržať ti miesto, ale to neznamená že ti nechceme pomôcť získať ho späť," povedala bojovne May. Ostatní súhlasne zamrmlali.

,,Veľa ľudí ma momentálne nenávidí. Ak sa rozhodnete so mnou stále držať, nemôžem vám zaručiť ako sa k vám budú ostatní správať."

,,Myslím že to riskneme," žmurkol na Jaxa Jack. Všetci sme sa na seba usmiali, dokonca aj May a Drew. Mám pocit že Jax sa zámerne vyhol môjmu pohľadu, ale nemôžem mu to vyčítať. Na jeho mieste by som urobila presne to isté.

Spoločne sme sa pustili do jedla a užívali si aspoň chvíľu pokoja.

Z jedálne som vyšla tesne v závese Jaxa a za dverami ho potiahla za rukáv. Neochotne sa zastavil a otočil.

,,Je mi to ľúto," vypravila som zo seba nervózne. Znelo to tak bezcitne, až som mala chuť dať si facku.

Jax prikývol.

Konečne som dostala šancu dostatočne si ho prezrieť. Aj keď bola jeho pokožka oveľa svetlejšia ako minule, nevyzeral horšie. Čierne oči ma pozorovali a ja som sa cítila nepríjemne.

,,To je všetko?" opýtal sa netrpezlivo.

,,Vlastne.. Ešte niečo ma zaujíma." Pokynul hlavou aby som začala rozprávať a nezdržovala ho ani o minútu dlhšie. Pálilo ma vysušené hrdlo a nepomohlo ani nervózne prehltnutie.

,,Ako to že si neskončil vo väzení?" Tak. A bolo to. Nastala chvíľa ticha a zo mňa, prekvapivo, opadla nervozita. Horšie ako teraz to už predsa nemôže byť.

,,Ach," usmial sa a nahodil uvoľnený postoj s rukami vo vreckách.

,,Vieš, mám celkom schopných zamestnávateľov, ale to by si už mala dobre vedieť. Namiesto zločinca zo mňa urobili závysláka." Na rozlúčku mi venoval ďalší úsmev, tentokrát studenejší ako to najhoršie počasie v decembri.

Škúlila som na obrazovku telky, aj keď v skutočnosti som ju nepozerala. May ktorá ležala vedľa mňa na tom bola rovnako, jej myšlienky boli také hlasné až som mala pocit, že ich môžem počuť. Povzdychla som si a vypla lacnú komédiu, ktorá ani jednu z nás nezaujímala.

Juchú! Čas na ďalší vážny rozhovor, to bude sranda!

,,Vieš o tom, že nech urobíš čokoľvek, budem na tvojej strane," povedala som a na potvrdenie jej stisla ruku. Konečne mi venovala pozornosť a so slabým úsmevom prikývla.

,,Ale," pokračovala som. ,,To čo sa deje medzi tebou a Drewom je naozaj škaredé. Nechcem sa do vás starať, ale je očividné že to obidvaja zle znášate." Mala som v pláne si neskôr pohovoriť aj s Drewom, ale keď nad tým tak premýšľam, možno by bolo lepšie keby som poprosila chalanov. Neviem či by Drew chcel rozoberať svoj milostný život so svojou sestrou.

May padla do perín a tvár si zakryla vankúšom.

,,Ja vieeem.." zamrnčala a ja som mala nutkanie zasmiať sa nad jej zúfalstvom. Radšej som si do úst dala ďalšie sústo zmrzliny a pozorovala prázdne obaly od sladkostí porozhadzované po zemi. Asi by som mala čochvíľa upratať.

,,Prečo je len Drew tak tvrdohlavý?!"
___
Toto je taká kratšia kapitola, tak som ju uverejnila skôr (v nedeľu bude ďalšia) :)