Dangerous

7.

Po ceste k April som si šomral nadávky popod nos. Čo som kurva jej pestúnka alebo čo? Našťastie mi alkohol neublíži toľko ako ostatným, no ak by mi dali niekde nafúkať policajti neviem či by som prešiel.

Držal som ju okolo pasa a podopieral ako zasratá barlička. Nech sa o ňu stará jej brat, nie ja. Aj napriek tomu som tu však stál a išiel s ňou domov. Jej rodičia ma zabijú, ak ma s ňou uvidia. Tým som si istý a pre to som radšej pár krokov od ich domu zastavil a opatrne ju pustil.

Možno že som hajzel, no nechcem aby si žiadna žena ublížila. A hlavne nie takýmto spôsobom. 

Keď som si bol istý, že je v poriadku chcel som sa otočiť a odísť, no zastavil ma otravný zvuk značiaci prichádzajúcu správu. Takmer ma to donútilo pretočiť očami, ktorý debil píše správy tak neskoro večer? Aj keď mi do toho nič nebolo, načiahol som sa posledný krát za ňou a z vrecka vybral jej mobil.

Neznáme číslo: Ponuka stále platí, takže ak by si chcela mohol by som ťa zajtra o 20:00 vyzdvihnúť pred tvojím domom? Brian. 

S trpkým úsmevom som pokrútil hlavou, správu vymazal a kontakt zablokoval. Za toto mi ešte poďakuje. 

April je teraz jedna z nás, čo ťa Brian predsa neučili že so zlými príšerami sa hrať nemá? 

Jediná vec ktorá mi dnes zdvihla náladu bola tá, že ľudia sa so mnou zasa začali rozprávať. Zo začiatku to bolo veľmi zvláštne, ale akonáhle si všimli že rozprávať sa so mnou nie je nákazlivé všetko išlo do starých koľají. Takmer všetko. 

Brian ma ignoroval, čo ma hnevalo zo všetkého najviac. Neozval sa a v škole mi nevenoval ani pohľad. Pravdupovediac, asi by som sa nemala diviť. Ak sa teraz stretávam s "elitou" možno so mnou nechce mať nič spoločné. Kto by riskoval hnev Kráľa?

Napriek tomu mi to bolo ľúto, Brian bol skvelý chlapec.

Potom tu bol ešte Jax.

Ako ma mohol nechať vypiť ten nápoj? Ako mi mohol vôbec dať vypiť ten nápoj?! Kebyže viem že mi ráno spôsobí obrovskú bolesť hlavy, nikdy ho nevypijem. Ktovie čo som vôbec robila v noci. Nemal na mňa Drew dávať pozor? Boli to idioti. Všetci do jedného, a ja som aj napriek tomuto s nimi musela zostať. Na ako dlho? Už po prvom večere s nimi som mala chuť odísť a nikdy s nimi už nerozprávať, ako to mám vydržať niekoľko týždňov...?

Porozhliadla som sa po chodbe a zahliadla šťastné tváre študentov, taktiež aj pár ponurých tvárí ktoré akoby kričali Niečo nie je v poriadku.

Robím to pre nich. Robím to pre všetkých tu, pretože bez Jaxa to bude lepšie miesto. Žiadne drogy, žiadne zlomené srdcia, žiadna hierarchia. Za všetko mohol on a keď zmizne, všetko zlé zmizne s ním. Musím v to veriť.

Jedna otázka mi však bola stále nejasné- Prečo to robili oni?

Existuje toľko dievčat, ktoré by ich prítomnosť ocenili. Ktoré dokážu zvádzať, klamať a vyžívať sa v ubližovaní ostatným.

Prečo potom ja?

Toľko otázok, na ktoré nemám odpovede. Nikto mi na nej nemôže poriadne odpovedať, pretože nikto nie je úplne so mnou .Cerise je moja najlepšia kamarátka, no napriek tomu s ňou nemôžem tak úplne byť, už k nej nepatrím. Drew je môj brat, no má tajomstvá o ktoré sa so mnou nikdy nepodelí.  May možno pôsobí milo, ale s ostatnými stále váhajú o tom či mi prezradiť ich tajomstvá. A ja neviem ako si získať ich dôveru.

Rukou som si unavene pretrela oči a prekvapene zvýskla, keď ma cudzia ruka zdrapila za pas a zatiahla na záchody. Začala som sebou mykať a prekvapene istila, že mi niekto pritiskol ruku na ústa.

,,Pššt, to som ja. Brian."

Takmer sa mi úľavou roztriasli nohy a ja som si musela priznať, že prvé čo mi napadlo bol Jax. Chcela som si vynadať do idiotov, ale kto vie? Možno by bol Jax schopný uniesť ma.

Nechala som Jaxa Jaxom a radšej sa sústredila na Briana predo mnou. Už dávno ma pustil a čakal na moju pozornosť. Záchody boli opustené, no stále som mohla cez dvere počuť hluk z chodby ktorý ma však vôbec nezaujímal.

,,Prečo si ma nezavolal von?" Áno April, super nápad ako začať konverzáciu.

,,Čo?" Brian nechápavo naklonil hlavu a zmätene sa mi díval do tváre.

,,P-r-e-," začala som hláskovať, ale prerušil ma jeho hlas rozliehavajúci sa v opustenej miestnosti.

,,Nie, rozumiem, ale práve som sa ťa chcel opýtať prečo si mi neodpovedala na moju SMS-ku."  Tenzoraz som bola prekvapená ja, ale snažila som sa to nedávať najavo. zrejme to nevyšlo, pretože Brian sa začal smiať na mojej tvári. Aspoň dúfam.

,,Podľa tvojho pohľadu súdim, že o ničom nevieš, tak na to poďme odznova. Dnes o ôsmej ťa môžem vyzdvihnúť spred tvojo domu?"

Motýle v bruchu začali trepotať svojimi krídlami a ja som musela nadšene prikývnuť. Venovala som Brianovi pusu na líce a s prihlúplym úsmevom vydala na ďalšiu hodinu.
____

Trvalo mi vážne dlho napísať novú časť, ale nebol čas. Mám však pre vás nové otázky:
Ako prázdninujete? A ako sa vám pozdáva Brian?

Deniska 🦊♥️