Boli ako tí zlí chlapci, pred ktorými vás rodičia varujú, aby ste si s nimi nič nezačíňali.
Boli príliš nebezpeční.
,,Si chorý bastard, Jax Collins."
_________________________________________
#3 (nie je potrebné prečítať predchádzajúci diel, nenad...
/Usmial som sa na ňu, prvýkrát po dlhej dobe a odviezol ju autom domov./
Ups! Ten obraz nie jest zgodny z naszymi wytycznymi. Aby kontynuować, spróbuj go usunąć lub użyć innego.
,,Hore hlavu princezná, lebo ti spadne korunka," zaškeril sa Jack a ja som pretočila očami nad otrepanou klišé frázou ktorú vypustil z úst.
,,Dávaj si pozor, aby ti tou korunkou nevypichla oči," pridala sa May a temne sa usmiala.
,,Ale nehovor," provokatívne sa na mňa usmial, ,,naša kráľovnička nešteká, ale aj hryzie?"
Nahnevane na neho zaškúlim, ale držím si odstup, čo si samozrejme všimol.
,,Ale neboj, April. Ja nehryziem. Teda, iba ak nebudeš chcieť," zatiahol laškovne za čo si vyslúžil kopanec do nohy zo zadu od môjho milovaného brata.
,,April nikto z vás rozhodne hrýzť nebude," zavrčal výhražne Drew a významne sa zadíva na Jacka. Akoby to vôbec hrozilo.
Jax mi však venuje nebezpečný pohľad plný vzrušenia a ja si chtiac nechtiac spomeniem na svoj krk posiaty modrinami. Od toho ako ma Jax pohrýzol. Niekoľkokrát.
Radšej som odvrátila zrak a tvárila sa že som nič nevidela, ale aj tak som započula Jaxove tiché pochechtávanie. Zabi sa, Jax. Vážne.
Ideme do nákupného centra. Podľa May potrebujeme nové šaty na oslavu blížiacich sa Drewových narodenín. Na otázku prečo s nami idú aj oni, keďže chlapskú spoločnosť pri nákupoch veľmi neoceňujem, mi odpovedala pokrčenými ramenami. ,,Majú celkom dobrý vkus," dodala. ,,Navyše mi schvália v čom vyzerá dobre môj zadok. A prsia. Vieš, muži takéto veci celkom dobre vidia." A tak sme sa tu ocitli s nimi, aj keď ma trocha mrzí že s nami nejde Aaron. To je jediný normálny chalan z tejto skupiny, no vraj nemá náladu. Zaujímalo by ma, či má Aaron niekedy vôbec nejakú náladu. Mne totiž vždy príde taký nejaký...neutrálny. To je však teraz jedno.
Len čo sme vošli do prvého obchodu, May mi už po pár minútach do ruky strčila niekoľko kusov. Znechutene si prezerám niektoré zostrihy. Jedny šaty majú dokonca ružové bodky na žltom podklade. Nenápadne ich položím na najbližšiu stoličku a odchádzam preč. Jack na mňa sprisahanecky žmurkne a ďalej si ma nevšíma.
,,Ľudia, nechceme si najprv sadnúť na kávu?" navrhnem, pretože bez kávy v ruke to nakupovanie asi nevydržím. Väčšina má asi podobný názor, takže sa bez jedného slova pozrieme na May.
,,Ste hrozní," zamrnčí a pustí všetko oblečenie. ,,Dobre, ale donesiem vám to ja. Vy tu na mňa počkáte, lebo vám neverím že by ste sa s tou kávou sem vrátili."
Chalani si otrávene povzdychnú a venujú si pohľad. Neviem čo si hovoria, ale určite to nie je Ženy sú úžasné stvorenia.
O pár minút neskôr k nám beží May s plnými rukami a ja sa bojazlivo pozerám na moju kávu. Prosím nech neskončí na zemi, prosím nech neskončí na zemi..
Neskončila, a ja som si z nej s neskutočným pôžitkom odpila. Konečne niečo čo ma upokojí a zamestná aspoň kým si May niečo nevyberie.
,,No tak toto nie, kočka. Idem ti niečo vybrať na seba pretože si niečo potrebuješ kúpiť aj ty," odvetila sebavedome a zmizla v uličke oblečenia. Otrávene som si povzdychla a napadlo ma, že možno by som mohla utiecť.
Rýchlo som sa otočila a narazila do vysokého chalana. Horúca káva sa vyliala na tenké tričko a chalan od bolesti sykol.
,,Prepáč prepáč j-ja.." so zdesením som si uvedomila že ten chalan je Jax. No do riti.
Zadíval sa mi do očí a jeho zreničky sa kúpali v divokom plameni zlosti. Náhle sa jeho pohľad zmenil, akoby jeho nálada zrazu zmizla a nahradila ju iná. Pomaly si položil prsty na okraj trička a pretiahol si ho cez hlavu.
Zahanbená som odvrátila hlavu a stále červenajúc sa ho opýtala: ,,Č-čo to r-robíš, Jax?"
Jeho meno som vyslovila s neznámou neistotou, na čo sa hrdelne zasmial. Čo je na tom smiešne?
,,Predsa po mne nebudeš chcieť aby som tu chodil v obliatom tričku, nie, zlatko?"
Podišiel ku mne bližšie a prstom mi podoprel bradu.
Hlavu mi otočil tak, že som sa musela pozerať na jeho tvár a na jeho blbé telo. Pomaly sa usmial. Môj pohľad nezostával len na jeho tvári, občas sa zatúlal nižšie a on sa na tom sakra bavil.
,,Priniesla som ti veci-" May nedopovedala vetu a ostala na nás pozerať. Ja som sa na rozdiel od nej pohla až príliš rýchlo. Nepozerala som sa na to čo má v ruke, len to rýchlo vzala a utekala ku kabínke na prezliekanie. ________ Časť navyše zlatká, viem že ma kvôli tomu ľúbite 😝😘
