Dni idú až priveľmi rýchlo a ja ich celé trávim učením. S rozumom som v koncoch a idem sa z toho zblázniť, pretože mám pocit, že stále nič neviem, hoc nerobím nič iné, iba sedím za knihami. Kian za mnou chodí takmer každý deň, aj keď som mu povedala, že sa musím učiť. Väčšinu času si robí srandu z mojich poznámok a nedovolí mi si ich ani len čítať.
Deň s dňom sa stretli a nakoniec prišiel deň skúšok. Som neskutočne nervózna. Nič od rána nejem, žalúdok mám stiahnutý a ruky spotené a trasúce sa. Vôbec sa to na mňa nepodobá, takéto správanie. Možno preto, že v škole som nikdy nemala žiaden problém a teraz si to nechcem pokašlať.
Keď dorazím do školy, stretnem s Vivien, ktorá na rozdiel odo mňa je úplne v pohode. Pri nej sa celkom dosť uvoľním a keď učiteľka otvorí dvere a vysloví moje meno, úplne to zo mňa opadne. Už aj tak s tým nič neurobím, musím sa len snažiť.
Po hodine skúšania ešte čakáme na výsledky. Z tašky vylovím mobil, ktorý som naposledy videla ráno, keď mi volal Kian a želal veľa šťastia.
„Už čakám iba na výsledky." Napíšem mu správu, pretože on mi ich odvtedy poslal najmenej 20.
Nečakáme dlho a o chvíľu sa objaví pani Robbinsonová, ktoré nám oznámi, že sme všetci úspešne zmaturovali. Po pravde som myslela, že sa budem viac tešiť, no iba sa usmievam od ucha k uchu a oznámim to po telefóne mame, Kianovi aj Sherry.
„Ideme si zapáliť?" spýta sa Vivien po tom, čo sa všetci čo najrýchlejšie pratali zo školy a už sme tu zostali len my dve. Prikývnem a poberieme sa na miesto, kde chodíme vždy. Posledné týždne som fajčila viac než obvykle, pretože nervy robili svoje a ako sa zdá, cigareta ma vždy vie upokojiť. Ironické, že vec, ktoré má zabíja ma zároveň upokojuje.
„Rozmýšľala som, že prestanem fajčiť." Poviem a zapálim si cigaretu. Vivien sa zasmeje a pozrie na mňa a na cigaretu v mojej ruke. „Veď nie hneď od dnes, ale v blízkej budúcnosti. Cigarety sú drahé."
„Tak veľa šťastia." Uchechtne sa a obe si potiahneme z cigariet. „Zajtra je náš posledný ples."
„Pre mňa aj prvý, zatiaľ som ešte na nijakom nebola a popravde nemám potrebu isť ani na tento."
„Ale ideš, nie?"
„Bohužiaľ áno."
„Nebuď taká. Musíme si to užiť, je to naša rozlúčka." Jemne ma capne po pleci. „Ideš s Kianom?"
„Uhm." Prikývnem „Ty berieš Jamesa?"
„No, asi." Povie neisto a vytiahne ďalšiu cigaretu.
„Asi?" pozriem na ňu a čakám, že mi to objasní.
„Mal ísť so mnou, ale pohádali sne sa a teraz neviem ako to medzi nami je. Ale teraz po škole sa s ním mám stretnúť, tak uvidíme."
„Aha." zahodím cigaretu a nohou ju pristupím, aby bola úplne zahasená. „Tak, ja už pôjdem. Vidíme sa zajtra." Zakývam jej a poberiem sa pri školu čakať Kiana. Dohodli sme sa, že ma vyzdvihne a nečakám takmer ani minútu a už je tu.
„Ahoj, kráska." Privíta ma s úsmevom na tvári, keď nastúpim do auta.
„Ahoj, fešák." Pobozkám ho.
„Gratulujem maturantke k úspešnému zvládnutiu skúšky dospelosti." Povie veľmi hrdo a vyrazí na cestu.
„Už som myslela, že sa tam zbláznim. Ale vedela som, že to dám." Zasmejem sa. Veď som sa na to učila a nie som úplne tupá, že by som nevedela aspoň niečo.
„Ja som ti to vravel." Nahne sa pre bozk, ktorý mu s radosťou opätujem a ruku si položí na moje stehno.
Keď vstúpime do bytu, hneď mi do nosa vbije vôňa jedla. Vojdeme do obývačky a prvé čo uvidím je mama, ktorá stojí v kuchyni za linkou a niečo krája.
„Čo to tu tak rozvoniava?" prídem k nej a nakuknem jej spoza pleca. Krája zeleninu a na sporáku robí mäso.
„Och, ahoj, Bianca. Vitaj, Kian." podíde k nemu a letmo ho objíme. To mama robí vždy, to som teda po nej nezdedila, takéto vrúcne vítanie. „Robím slávnostnú večeru pre našu maturantku. Pozvala som aj krstných."
„Mala som ich pozvať skôr ja, nemyslíš? Veď ja som predsa zmaturovala." zasmejem sa a uchmatnem jej z dosky kúsok uhorky.
„To je jedno, už som to jednoducho vybavila."
„Mám ti s niečím pomôcť?" spýtam sa a prejdem ku Kianovi, ktorý sedí za stolom a ťuká do mobilu. Odloží ho a posadí si ma na nohy. Ruku obmotám okolo jeho krku a opriem sa čelom o jeho hlavu.
„Nie, nemusíš. Za pól hodinu to bude hotové." Otočí sa na mňa a keď nás s Kianom uvidí v objatí, usmeje sa, no rýchlo odvráti zrak.
Zrejme by som ani nebola nápomocná, keďže veľa toho o varení neviem.
„Okej, ideme zatiaľ do izby." Postavím sa a potiahnem Kiana za ruku, aby ma nasledoval.
„Dobre. Potom vás zavolám." Zakričí po nás, keď sme už v izbe. Zatvorím dvere a hodím sa na posteľ. Kian sa zastaví predo mnou a pozerá na stenu s fotkami, vedľa postele.
„Nové?" ukáže na stenu.
„Hej, trebalo to už vymeniť a trochu oživiť." Všetky fotky som vymenila za novšie. Stále tam tróni spoločná fotka s babičkou a mnoho fotiek mňa, ocina a našej celej rodiny, no tento raz tam je aj kopa fotiek s Kianom.
„Toto som ja?" zamračene pozerá na fotku, na ktorej spí. Bol v takej smiešnej polohe, že som to musela jednoducho cvaknúť.
„Nie, to je môj druhý frajer." Kian na mňa strelí vážny pohľad a prižmúri oči. Zasmejem sa a pokrútim nad ním hlavou. „Jasne, že si to ty. Kto iný by to bol."
„A toto si zase kedy fotila?" ukazuje na ďalšiu fotku, na ktorej drží v jednej ruke Sparkyho a v druhej Cézara. Neverila som, že psi môžu byť takí kamaráti, až dokedy sa nestretli oni dvaja.
„Tu sme zlatí." Posadím sa a ukážem na moju obľúbenú fotku. Ležíme u Kiana na posteli, obaja ešte rozospatí.
„Veď mi tam ani nie je vidieť oči." Zasmeje sa a konečne si ľahne ku mne do postele. Hlavu si uložím na vankúš a tvárou sa otočím ku Kianovi. „Aj tak si tam zlatý." Poviem potichu a pohladím ho po tvári. Na moment zatvorí oči, no o chvíľu ich znovu otvori. V tom tichu sa zrazu ozve môj žalúdok a oznámi, ako strašne som hladná. Kianové oči sa rozšíria a začne sa smiať. Jemne ho capnem po hrudi, no zasmejem sa tiež. „Nesmej sa, som hladná."
Samozrejme, že neprestáva a posunie sa nižšie na úroveň môjho brucha. Začne mi vyhŕňať tričko, no ja si ho rýchlo stiahnem naspäť. Nemám šancu bojovať proti jeho silným rukám, ktoré mi tie moje položia vedľa tela a znovu mi vyhrnie tričko. Jeho smiech utíchne a jeho pery ma začnú obdarovávať mokrými bozkami na pokožke brucha. Od pupku sa posúva vyššie a vyššie a tričko mi vyhrnie až nad prsia. Pokračuje s bozkami do medzierky medzi mojimi prsiami a taktiež nezabudne zanechať stopu v podobe fialovej značky aj nad lemom mojej podprsenky.
„Kian." potichu vzdychnem a ruky zaborím do jeho kučier. Posunie sa až ku môjmu krku a teplým jazykom sa obtiera o moju kožu. Jeho mäkké pery mi spôsobujú chvenie tela a z úst vypustím hlasný vzdych. Kian rýchlo prilepí jeho pery na tie moje a keď sa odtiahne, na tvári mi úškrn. „čšš. Potichu." Zasmeje sa a pomaly sa presúva nižšie. Pred tým, než stihne niečo spraviť, započujem mamin hlas, ako kričí moje meno a tresknutie dverami.
„Už prišli krstní." Poviem Kianovi a obaja sa posadíme. Rýchlo sa postavím na nohy a stiahnem si tričko. Narovnám si rifle a zo skrine vytiahnem tenký sveter, ktorý na seba hodím.
„Vyzerám v pohode?" otočím sa ku Kianovi. Sedí na posteli a sleduje ma s úškrnom na tvári. zamračím sa nad jeho výrazom a nechápavo pozerám.
„Si trošku strapatá." Ukáže na moje vlasy. Otočím sa do zrkadla a vypleští oči. Celý krk mám červený od jeho bozkov.
„Kian!" zhrozene pozriem na Kiana, no on sa iba smeje. „Takto sa im nemôžem ukázať." Poviem a prejdem si po vlasoch, ktoré stoja na všetky svetové strany. Rýchlo z jednej skrinky vytiahnem púder a dám si ho čo najviac na krk. Našťastie tam nemám žiaden cucflek, iba malé, už takmer neviditeľné značky. „Toto ti raz odplatím." Otočím sa k nemu a ruka v ruke prejdeme do obývačky. Krstní už sedia na sedačke a rozprávajú sa s mamou. Po fantastickej večeri všetci spoločne debatujeme. Keď krstí odídu a neskôr aj Kian, doprajem si dlhú, horúcu sprchu a keď už konečne ležím v posteli, vytočím Vivienine číslo. Chcela som vedieť, ako to dopadlo s Jamesom, no nezdvíha mi, takže musím vyčkať až do zajtrajšieho plesu.
*
„Bianca, vstávaj." Zobudí ma mamin hlas. „Musíš sa ísť chystať."
„Koľko je hodín?" zamrmlem do podušky.
„Jedna hodina poobede. Najvyšší čas konečne sa zobudiť, nemyslíš?"
„Ani nie."
„No tak, poď." Strhne zo mňa paplón a odíde z izby.
Nejako sa pozviecham a ako prvé napíšem Kianovi. V pyžame prejdem do kúpeľne a odtiaľ do kuchyne. Do misky si nalejem mlieko a pridám čokoládové guľôčky.
„No čo, kedy môžeme začať?" dobehne do kuchyne Sherry. Dohodla som sa s ňou, že mi spraví vlasy aj make-up. Ju to baví stokrát viac než mňa a je v tom naozaj dobrá.
„Ja ešte polovične spím, takže..."
„Bianca! Švihni si, idem si to všetko nachytať do tvojej izby. Čakám ťa tam." Prikývnem a ona odíde preč.
„Kam ideš?" spýta sa Alaric, ktorý raňajkuje vedľa mňa a v miske má presne to isté čo ja.
„Na náš záverečný ples v škole." Poviem.
„S Kianom?" spýta sa.
Usmejem sa na neho a prikývnem. „Áno, prečo sa pýtaš?"
„Len tak. Je fajn." Povie a odíde na sedačku pozerať telku. Myslela som, že Alaric Kiana ani len neregistruje.
Keď vstúpim do izby, Sherry má po celom mojom stole make-up.
„Väčší neporiadok si nemohla spraviť?" spýtam sa jej ironicky.
„Ver, že mohla." Zasmeje sa. „Poď, sadni si." Ukáže na stoličku pred stolom. „Začnem s make-upom." Informuje ma a pustí sa do práce. „Zdvihni tú hlavu." Naštvane mi chytí bradu a donúti ma ju zdvihnúť. Priznávam, zrejme som hrozný „zákazník", keďže každú chvíľu pozerám do mobilu a snažím sa Kianovi odpísať na správy.
Keď je make-up hotový, začne s vlasmi. Tie mi jeme natočí a vzadu prichytí. Nechá mi iba jemne natočené pramienky padať do tváre. Nikdy v živote som nemala toľko laku na hlave ako teraz.
„Hotovo." Nadšene ma otočí na stoličke.
„Už bolo na čase." Poznamenám so smiechom. Naozaj jej to trvalo dlho. Viac ako dve hodiny. „Iba žartujem, ďakujem." Prídem k nej, keď vidím, že má na tvári ofučaný výraz a dám jej pusu na líce.
Hneď sa jej na tvári zjaví úsmev a presne viem, čo chce povedať. „A teraz šaty." Otvorí skriňu v ktorej sú uložené a zloží ich z vešiaku. S pomocou mami som si vybrala čierne šaty, ktoré sú dopĺňané čiernymi čipkovanými ornamentmi. Sú tesné na telo, no od kolien na dol sa šaty rozširujú tak, aby sa mi dobre chodilo. Chrbát mám takmer celý odhalený, až na dva tenučké ramienka, ktoré sa krížia cez môj chrbát v tvare písmena x, aby mali byť šaty ako prichytené. Hoc mama nebola moc nadšená, že sú čierne, aj jej sa tento strih na mne páčil so všetkých najviac.
„Pomôžeš mi do nich?" spýtam sa Sherry, ktorá hneď prikývne. Šaty si pridržím na prsiach a Sherry mi pomôže do nich vopchať nohy.
„Ty máš piercing?" skríkne Sherry.
„Čššš." Zahriaknem ju a vyvalím na ňu oči. „Mama o ňom nevie a chcem, nech to tak ešte chvíľu zostane. Veď vieš ako veľmi sa jej to nepáči." Pretočím očami a ona sa na mne iba zasmeje.
„Okej, budem mlčať." pokrúti nado mnou hlavou.
Nakoniec si už iba zapnem ramienka a postavím sa pred zrkadlo.
„Bože!" zvýskne Sherry. „Si taká nádherná!" usmieva sa od ucha k uchu a silno ma objíme.
„Pozor na make-up." Zasmejem sa.
„Áno, áno, máš pravdu. Prepáč." Odtiahne sa odo mňa, no stále sa usmieva.
„Nepozeraj tak na mňa." Zasmejem sa a prejdem do kuchyne. Tam ma zase čaká mamine výskanie. Napustím si plný pohár vody a vypijem ho rovno do dna. Som neskutočne smädná a zvláštne sa mi točí hlava.
„Kedy príde Kian?" s úsmevom na tvári sa ma spýta mama.
„O chvíľu by tu mal, byť."
„Nechceš sa najesť pred tým než pôjdete?" starostlivo behá okolo mňa.
„Mami, tam bude jedlo." Poviem jej so smiechom.
„Dobre, len sa uisťujem."
O chvíľu zazvoní zvonček a mama ma ani nenechá otvoriť. Hneď beží ku dverám a otvára ona. Zatiaľ si nalejem ďalší pohár vody. Zdá sa mi, že ona je z môjho plesu nadšená viac než ja.
„Ahoj, kráska." Započujem za sebou môj obľúbený hlas. S úsmevom na perách sa otočím na Kiana. V ruke drží ozdobenú slnečnicu a je oblečený v čiernom obleku s motýlikom. Ach, je strašne sexy. Jeho smaragdy si ma premerajú od hlavy až po päty. Zoberiem si slnečnicu do ruky a pobozká m na líce
„Pre najkrajšie dievča pod slnkom." Šepne mi do ucha. Úsmev na tvári sa mi rozšíri ešte viac a keď sa odo mňa odtiahne, ja spravím presný opak. Ruky obmotám okolo jeho krku a venujem mu ďalší bozk.
„Ďakujem."
„Môžeme ísť?" spýta sa.
„Uhm, len si dám ešte tabletku." Hodím si do úst pripravenú tabletu a zapijem ju vodou. Neznášam keď ma bolí hlava.
„Boli ťa niečo?" zamračí sa Kian.
„Trochu hlava, ale to je v pohode. Ešte si idem zobrať topánky a môžeme vyraziť." Rýchlo prebehnem do izby a nasadím si lodičky. Nemajú veľký opätok, pretože na takých by som nevedela chodiť. No napriek tomu svoj účel splnia, keďže budem vyššia a môj zadok bude vyzerať lepšie a pritom sa na nich nezabijem. Do ruky schmatnem malú kabelku a vrátim sa do obývačky za Kianom. Rozlúčim sa s mamou a ruka v ruke vyrazíme.