Zobudím sa na nepríjemné pichanie v bruchu, ktoré spôsobil hlad.
Samozrejme. Veď od obeda som takmer nič nejedla.
Pozriem na hodiny na nočnom stolíku, ktoré ukazujú 2:15 ráno. Super.
Pomaly sa dostanem z Kianovho náručia tak, aby som ho nezobudila a hodím na seba nohavičky a jeho šedé tričko, ktoré mal pred tým na sebe. Docupitám ku kuchynskej linke a otvorím chladničku. Kian tu má celkom dosť jedla a naozaj, ale naozaj veľa ovocia. Vytiahnem z nej tmavo fialové hrozno a pod dresom si ho najskôr umyjem. Keď ho okúsim, je prekvapivo dosť sladké.
Zrazu ma za boky chytia ruky a ja od ľaku vykríknem.
„Kian! Zľakla som sa!" otočím sa k nemu a slabo ho capnem. Ústa si znovu napchám hroznom až tak, že sa mi ani nedá rozprávať.
„Vyjedáš mi zásoby?" uškrnie sa.
„Ne-e." pokrútim hlavou, aj keď hrozno v mojej ruke hovorí niečo iné.
„Vidím." Zasmeje sa a odtrhne si zopár bobúľ.
„Máš tam toho toľko veľa, ako keby si nemal dva mesiace vyjsť z bytu."
„Ja ale toho zjem tri krát viac ako ty, zlato." Oponuje mi. Áno, to som si teda všimla. Vždy si dáva oproti mne tri krát väčšiu porciu. „Poď, ideme spať." Chytí ma za ruku a ťahá preč z kuchyne.
„Ale ja som hladná." Protestujem.
„Kedy ty nie si hladná?" znovu sa zasmeje. „Tak si zober to hrozno so sebou, hlavne už poď do postele." Zvalí sa na matrac a čaká kým sa k nemu pritúlim.
Keď ho vidím ako leží polonahý na posteli a čaká na mňa, nedá sa mi neusmiať sa. A hlavne keď je tak sexi. Uložím sa vedľa neho, no on si ma k sebe pritúli tak tesne, že sa medzi nás nezmestí ani len vlások. Pevne ma zovrie vo svojom náručí a na krk mi vtisne jemný bozk. Pomaly ale isto zaspím, hoc momentálne realita je krajšia ako moje sny.
*
„Rozmýšľal som, že si kúpim psa." Prehovorí Kian, keď v tichosti sedíme na balkóne a fajčíme cigarety.
„Naozaj?" začudovane sa spýtam. Prikývne a potiahne si. „A budeš mať na neho čas? Veď vieš, keď budeš s kapelou, nemôže zostať sám. Ja mám jediné šťastie, že mama berie Sparkyho na prechádzky, lebo tiež nemám na neho veľa času."
„Neviem, myslím si, že by to bolo v pohode. Keď nechodím do normálnej práce mám veľa času."
„Každopádne, súhlasím." Milujem psov.
„Aj som si myslel." Usmeje sa a vtisne mi na čelo bozk.
„Ideme?" spýtam sa Kiana, keď zahasím cigaretu. Prikývne a vrátime sa dovnútra. Dnes má znovu Kian koncert a všetci sú pozvaní. Ževraj aj toto je náhrada za moje narodeniny, ktoré sme ale podľa mňa včera dostatočne oslávili.
Keď sme obaja oblečení, zoberiem si zo stola MOJU krásnu kyticu a vyrazíme.
„Ale, ale, konečne mladá dáma. Som rada, že sa aj vôbec ukážeš doma." Začne hneď na privítanie mama.
„Ahoj, mami." Pozdravím ju a prejdem k nej, pretože znovu je samozrejme za stolom v kuchyni a vypisuje nejaké papiere.
Zatiaľ si nevšimla, že je tu aj Kian, pretože je nám otočená chrbtom. Objímem ju zozadu a vtisnem jej na líce bozk. To si samozrejme hneď všimne úžasnú kyticu v mojich rukách a otočí sa ku nám.
„Dobrý deň." Pozdraví ju Kian a zvodne sa usmeje. Zase to robí.
„Och, ahoj Kian." usmeje sa doširoka a podíde k nemu, aby mu vtisla na líce bozk. „Bianca? čože to máš v rukách?" prejde znovu za mnou, keď vkladám kyticu do sklenej vázy. „Kytica?" prekvapene, no s veľkým úsmevom sa spýta.
Prikývnem a snažím sa trošku zakrývať moje veľké nadšenie. Zahryznem si do pery a kývnem hlavou ku Kianovi.
„Od teba Kian?" spýta sa mama, aj keď dobre vie, že by nemali byť od koho iného.
„Áno. Trošku oneskorený darček na Biancinu 18-tku." Podíde ku mne s krásnym úsmevom a vtisne mi do vlasov bozk.
„A čo to máš na krku?" znovu sa spýta mama a chytí do rúk zlatý náhrdelník, ktorý mi skrášľuje dekolt vedľa toho od babičky.
„Taktiež darček od Kiana." Široko sa usmeje a pritúlim sa k nemu.
„Fíha. Otázka je, či si to vôbec zaslúžiš." Zasmeje sa mama a vráti sa naspäť k papierom.
„Samozrejme, že áno. A ešte omnoho viac." Povie Kian tak potichu, aby som to počula len ja, no som si istá, že mojej mame neunikne nič. Ani toto nie.
Venujem mu úsmev a zoberiem vázu do rúk. „Inak, dnes bude mať Kian koncert, takže znovu nebudem doma." Zastavím sa pri dverách a oznámim mame môj dnešný plán. Rýchlo sa otočím, aby mi k tomu nemohla náhodou brblať a chytím Kiana za ruku.
„Môžeš to položiť sem." Poviem Kianovi a ukážem na stôl, kde môže položiť knihy, ktoré som mala v jeho aute. Na bielu komodu si položím kyticu vo váze a začnem sa vyzliekať tričko.
„Idem rýchlo do sprchy." Poviem a vytiahnem si z komody čierne nohavičky a čiernu podprsenku. Skoro stále nosím iba biele spodné prádlo, no dnes mám náladu na tmavé.
„Hmmm, čierne?" zvodným pohľadom sa na mňa uškrnie a pevne obmotá jeho silné ruky okolo môjho tela. „Chystáš sa mi ho snáď dnes večer predviesť?" zapradie mi do ucha a zanechá na ňom taktiež jemný bozk.
„Nefandi si." Odbijem ho a vyplazím mu jazyk. Prejdem ku skrini a odtiaľ si vytiahnem čierne, úzke, krátke šaty s dlhým rukávom. Keď sa otočím, Kian ma znovu na tvári ten úškrn.
„Zase Čierne?" nadvihne provokatívne obočie. „Už teraz sa teším na večer." Pristúpi ku mne a prilepí sa na moje pery. Bozky mu oplácam a jemne mu zahryznem do pery. Na päte sa otočím a idem do kúpeľne.
Sprchu sa snažím trošku urýchliť ,aby Kian nemusel tak dlho čakať a hlavne aby sme prišli načas, lebo samozrejme, že kapela by nemala prísť neskoro.
Keď sa osprchujem, hodím na seba šaty a vysuším si vlasy. Potom si nanesie jemný make-up a špirálu. Nič extra. Šaty mám podľa mňa dosť odvážne, nechcem aby výrazný make-up spôsobil, že budem vyzerať ako štetka.
Krásny náhrdelník od Kiana dám na vrch šiat tak, aby bol dokonalo vidieť. Je nepopísateľne nádherný.
„Dobre, môžeme ísť." Vbehnem do izby a vytiahnem zo skrine koženú bundu. Už mi v nej bude možno aj horko, ale je to moja najobľúbenejšia, takže dnes si ju určite beriem.
„Trvalo ti to iba hodinu a 20 minút." Pozrie Kian na hodinky na jeho ruke a unavene si zívne.
„Bla, bla, bla." Chytím ho za ruku a postavím z postele, na ktorej bol rozvalený. Venujem mu rýchly bozk a úspešne, bez veľkého spovedania prejdeme popri mame.
„Pane bože! Dnes vystupujete tu?!" neveriacky pozerám na najznámejší bar vo Washingtone ,pred ktorým sme práve zastavili auto. Ultrabar je navychýrenejší bar v okolí a Kian, môj priateľ, tu je dnes hlavná hviezda! Robí si zo mňa niekto srandu?
„Áno, presne tu." Vyškerene pozrie na budovu klubu a pevne mi stlačí ruku. „Poď." Potiahne ma a pobehneme dovnútra. Chalani z kapely idú tesne za nami a keď vstúpime dovnútra, cítim sa ako nejaká hviezda. Svetlá sú už nastavené a zapnuté, no ešte tu takmer nikto nie je.
Chalani si odložia nástroje na stage a všetci odchádzame do Backstagu. Gale sa v momente vrhne na pukance, ktoré majú nachystané na stole aj s ďalším občerstvením.
„Do piče." Zamrmle, keď sa mu pukance rozsypú po zemi, keďže on sa neposadil na kreslo, on sa naň rovno hodil a to doslova.
Zasmejem sa na ňom a Vyzlečiem si bundu. Chalani si všetky veci pohádzali na sedačku a tak ich všetky zoberiem a uložím na vešiak. Ach, chlapi.
Kian už sedí na širokej sedačke, v jednej ruke drží otvorení Redbull a na tvári sa mu pohráva úsmev. Sleduje ma a keď si všimne, že som ho prichytila, naznačí mi, aby som šla k nemu. Bez váhania tak spravím a posadím sa mu na kolená. Ruku si prehodím cez jeho plece a jemne ho pohladkám po šiji. On mi taktiež jemne prejde po stehne a pobozká ma.
„Kriste, nemôžete si to nechať napotom?" zamračí sa Gale, no Kian do neho pohotovo hodí jeden z vankúšov, ktoré sú ako ozdoba na sedačke, ukáže mu prostredník a znovu ma pobozká. Všetci sa na tom zasmejeme a opriem si hlavu o tú Kianovu.
„Fuj! To Čo sú to preboha za cukríky? Chutí to jak hovno." Blue hodí balíček cukríkov na stôl a vypľuje ich do koša.
„Ty vieš ako chutí hovno?" zaujato sa ho spýta Gale.
„Nie, ale stavím sa, že ty áno." Zasmeje sa Blue a tiež si otvori plechovku Redbullu.
Vyše 20 minút tu kecáme o úplne nezmyselných veciach, ktoré sa zdajú, že nemajú ani hlavu ani pätu. Hlavne, keď sa Gale snaží presvedčiť Blue-a, že naozaj nevie ako chutí hovno. Super chlapci. Naozaj mate 21 rokov?
Nakoniec je čas začať pripravovať nástroje a dať dokopy celý stage a hlavne si chalani musia skúsiť zopár pesničiek. Ja sa zatiaľ posadím za bar a sledujem ich. Na bare si objednám strike, no iba s málom vodky v ňom.
„Pridaj basy." Povie do mikrofónu Paul zvukárovi, ktorý tak hneď spraví.
Kian udiera do bubnov a na stage-i si vyskúšajú len dve pesničky.
„Pripravení?" spýtam sa Kiana, keď príde za mnou ku baru. Jednu ruku uloží na môj chrbát a druhú na moje stehno.
„Áno, sme. Dúfajme, že všetko pôjde tak, ako má."
„Určite pôjde." Usmejem sa a pobozkám ho. Jemne ho pohladím po čerstvo oholenej tvári. Kian náš bozk prehĺbi, až dokým nás nevyrušia neznáme hlasy. Začínajú sem prichádzať už ľudia a tak radšej ideme naspäť do backstage-u.
*
„Ahoj Bianca!" ozve sa spoza môjho chrbta známy chlapčenský hlas, ktorý ma vyruší z rozhovoru s Noemi. Niall. Otočím sa na vysmiateho blondiaka, ktorý ma hneď privíta objatím.
„Ahoj Niall, teba som dlho nevidela."
„Určite som ti nesmierne chýbal, všakže?" pritaká si na svoju vlastnú otázku a zasmeje sa.
„Veľmi."
„A kde máš frajera? Či, už sa pripravujú ako to tu odpália?"
„Áno, o chvíľu by už mali začať. Videl si koľko je tu ľudí? Nikdy v živote som nevidela taký preplnený parket." Ukážem spoza balkóna dole na všetkých tých ľudí.
„Je vidieť, že chalani sa už poriadne dostali do povedomia verejnosti. Dúfam, že keď budú mega hviezdy, tak si spomenú na svojho írskeho kamaráta." Potľapká sa hrdo po hrudi. Vedela som to! Hneď sa mi nezdal ten jeho prízvuk.
Hneď na to sa rozsvietia svetlá na stage-i a objavia sa tam chalani. A hlavne Kian. Sedí za bicími a zakiaľ sa Paul prihovára poslucháčom do mikrofónu, Kian sa ma zrakom snaží vyhľadať hore na balkóne. Nie je to veľmi ťažké, pretože stojím presne v strede, aby som mala na neho najlepší výhľad a vyškerená mu zakývam. Odkýva mi naspäť a začnú hrať prvú pesničku.
V momente sa začnú ozývať nadšene hlasy ľudí a ja hneď tancujem do rytmu ich rockových pesničiek. Sme tu takmer všetci. Celá partia okrem Sherry, pretože tá mala nejakú dôležitú akciu so spolužiačkami. A áno, je tu aj Annabel. Zatiaľ som na ňu nenarazila a dúfam, že sa tak ani nestane. Sme na balkóne vo VIP sekcií a nie je tu nikto iný okrem nás. Musím povedať, že je tu o nás naozaj dobre postarané. Alkohol je všade kam sa len pozriem a všetko je tu luxusne zariadene. Vlastne celý klub je luxusný. Stále neverím, že Kian a jeho kapela toho už toľko dosiahli. Doteraz som si to vôbec neuvedomovala. Chlapci iba robili to, čo ich baví a postupne sa dostávajú na vrchol.
K mojim tanečným-netanečným skokom sa pripojí aj Noemi, Niall, Tariq a Remi. Hoc Tariq veľmi netancuje, určite si užíva hudbu rovnako ako ja.
„Teraz zahráme niečo, čo nie je naša tvorba. Kian, čo to bude?" prehovorí Paul do mikrofónu.
„Ehm." Odkašle si „Túto pesničku by som chcel venovať mojej úžasnej priateľke, ktorá oslavuje svoje narodeniny. Bude to Aerosmith, I don't wanna miss a thing." Povie a začne hrať moju najobľúbenejšiu pesničku.
Bože.
Stojím ako socha na mieste s pootvorenými ústami a pozerám na Kiana, ako udiera do bubnov. Hrá pieseň a hrá ju pre mňa.
Keď som si myslela, že ho už viac milovať nemôžem, znovu som vyvedená z omylu. Najkrajší moment je, keď začne aj Kian spievať do mikrofónu s jeho úžasným hlasom a dáva do toho všetko.
„Bianca!" zatrasie so mnou vyškerená Noemi, ktorá tu skáče o dušu. To je moment, keď sa preberiem zo zasnívania a hlavne z mojich myšlienok a začnem skákať spolu s ňou.
Chalani sa postupne dostávajú až k ich poslednej pesničke a myslím si, že nikto im netlieska tak silno ako ja. Keď Kiana vidím, ako prichádza za nami do VIP sekcie, hneď sa za ním rozbehnem. Hodím sa mu do náručia a pobozkám ho.
„Páčilo sa ti to?" zasmeje sa nad mojou reakciou a ja iba zbesilo prikyvujem.
„Boli ste úžasní. A ty...ach, milujem ťa. Ďakujem, ďakujem, ďakujem." Venujem mu množstvo malých bozkov, na čom sa on znovu zachichoce.
„Aj ja teba kráska." Povie chrapľavým hlasom.
Spoločne prejdeme k miestam na sedenie, kde sú teraz posadení už všetci.
„Tak, na Biancine zdravie." Postaví sa Tariq aj s pohárikom v ruke a vyzdvihne ho. Všetci sa k nemu pridajú s plnými pohármi a ja nie som výnimkou. Jedine Kian a Paul nepijú. Tipujem, že Paul je šoférom ako Kian. V ruke majú obaja iba nealko.
Kian sedí vedľa mňa a jeho ruka za celý čas neopustila moje stehno.
„Idem na toaletu." Poviem Kianovi a zídem z poschodia dolu na záchody. Našťastie tu nie ja rada a bez problémov sa dostanem na WC. Asi jediný klub, kde toalety nie sú odporné. Práve naopak, sú pekne upravované a čisté.
Ešte pred tým, než sa vrátim hore na balkón sa zastavím pri bare. Vypýtam si od čašníčky džús, pretože hore máme väčšinou iba alkohol a colu.
„Hneď to bude." Milo sa na mňa usmeje a otočí sa mi chrbtom.
Čakám tu hodnú chvíľu a ešte stále nie je schopná ten zasratý džús položiť predo mňa.
„Ale, ale." Započujem vedľa seba dotieravý, mužský , no známy hlas. Keď sa otočím a uvidím pred sebou toho človeka, mám pocit, že sa mi práve zahmlelo pred očami. Kriste. Nie, to nemôže byť on. „Dlho sme sa nevideli." Nechutne sa na mňa usmeje a chytí do ruky prameň mojich vlasov. Rýchlo sa od neho odtiahnem so šokovaným výrazom.
„Čo tu robíš?" vystrašene sa spýtam. Určite vyzerám ako keby som práve videla ducha. Nie, je to ešte horšie než duch.
„Netešíš sa, že sa znovu vidíme?" slizky sa spýta a silno ma chytí za lakeť. V tom momente ho udriem po ruke a rozutekám sa preč. Radšej sa ani neobzerám, iba idem od neho čo naďalej.
Narazím do Kiana, ktorý práve schádza zo schodov.
„Kde si toľko?" spýta sa s úsmevom, no keď uvidí môj výraz , zamračí sa. „Stalo sa niečo? Prečo plačeš?"
Pevne sa ho chytím, ako keby ma mal uchrániť. Nezmôžem sa ani na slovo, iba sa pozriem za seba, či tam niekde je Troy. Ani som si neuvedomila, že mi z očí vyšli slzy.
„Bianca!" skríkne po mne Kian, aby získal moju pozornosť a pevne ma chytí. „Čo sa stalo?" nechápavo na mňa hľadí a čaká na odpoveď.
„Ja..On.." ukážem prstom za seba a znovu sa otočím. Kian sa nechápavo pozrie za mňa, no nevie na koho ukazujem. „Prosím, poďme preč." poviem potichu, no som veľmi blízko Kiana a tak ma dostatočne počuje.
„Preč? Chceš ísť preč?" teraz na mňa pozerá s ešte nechápavejším pohľadom.
„Kian, prosím." Nalieham.
„Dobre, ideme." Povie pokojnejšie a pohladí ma po líci, keď vidí, že mi znovu vychádzajú slzy. „Poď." Prepletie naše prsty a ťahá ma k východu. Aj druhou ruku sa silno chytím Kianovej ruky a držím sa veľmi blízko pri ňom.
„Idem nám pre veci, hneď som tu." Povie Kian, keď nasadám do auta. Zabuchne za mnou dvere a vracia sa dovnútra.
Zotriem si slzy, ktoré už takmer aj uschli a zhlboka sa nadýchnem. To bude v pohode, už nikdy ho nestretnem. Bože, prosím, nech ho už nikdy nestretnem.
Kian zrazu otvorí dvere a ja sa od ľaku myknem. Nasadne do auta, no nenaštartuje, ani si nezapáše pás ako obvykle. Namiesto toho sa nahne ku mne a položí ruku na moje koleno.
„Čo sa stalo?" pokojne sa spýta a pozerá na mňa jemne ustráchane.
Vydýchnem si a pozriem mu do očí. „Poďme prosím k tebe, tam ti to vysvetlím." Odpoviem. Najskôr na mňa iba bez slova pozerá, no po chvíli prikývne. Pomaly vyrazíme a ja jemne stisnem jeho ruku, ktorá je stále na mojom kolene.
Keď sa dostavíme do bytu, bundu si hodím na sedačku, rýchlo odkopnem z nôh Conversy a prejdem rovno ku posteli. Uložím sa do nej a po uši sa zakryjem prikrývkou. Počujem Kianove kroky, ktoré prechádzajú k posteli a o chvíľu cítim jeho telo ako si líha ku mne pod prikrývku. Jeho silné ruky uloží na mojom páse a teplo, ktoré sála z jeho tela ohrieva to moje.
Zrejme by som mu to mala vysvetliť. Ani neviem, kde mám vlastne začať. Musím povedať to, ako to bolo ešte pred tým, než som prišla do Washingtonu.
Kian sa ma na nič nepýta. Vie, že začnem sama hovoriť, keď budem chcieť. Po pár minútach sa k nemu otočím tvárou a začnem rozprávať. Kianovi som nehovorila, aká som bola v Chicagu, nemám sa predsa čím chváliť.
„Ešte keď som bývala v Chicagu a mala som 15 rokov, tak som sa dala dokopy so zlou partiou. Teda boli to kamaráti z mojej školy a myslela som si, že sú to normálni v pohode ľudia. Chápeš, mali sme 15 a postupne začali niektorí s trávou, s alkoholom a tak. Ja som tomu najskôr odolávala, no potom....ani neviem, asi som chcela zapadnúť a chcela som, aby ma mali radi a tak som začala aj ja. Nebolo to tak, že raz za čas si dám jeden pohárik. Realita bola taká, že každý víkend som bola opitá alebo zhúlená, že som o sebe ani nevedela. Mame som vždy povedala, že idem spať ku kamarátke a pritom som niekde ležala ožratá. Ja viem, otras. Vedela som, že nie je dobre to, ako sa správam, no stále som sa nejako ukludňovala, že veď to robia aj oni, tak je v pohode, keď aj ja. Bola som strašne drblá. No, ale potom začali samozrejme s tvrdšími drogami a niečo ako LSD bolo u nich na dennom poriadku. Vedela som, že ja túto hranicu neprekročím a priznám sa, bála som sa. Tlačili na mňa, že to musím skúsiť a chceli ma do toho donútiť. V jeden...v jeden večer...jeden chalan, volal sa Troy, mal voľný dom a tak samozrejme usporiadal párty. Bol tam všetok alkohol a všetky drogy od výmyslu sveta a Troy ma neustále prehováral na heroin. Pol dotieravý, nechutný a neustále ma obchytkával a samozrejme, že som ho poslala do riti, čo ho dosť naštvalo. Prešlo pár hodín a ja som sa zrazu ocitla zdrogovaná na posteli, ako sa na mne zabávali moje takzvané kamarátky, ktoré boli taktiež pod vplyvom drog a strihali mi vlasy. Troy mi niečo hodil do pitia a bola som tým úplne omámená, že som sa ani nevedela brániť. Chápeš? Ostrihali ma na krátko ako chlapca, no potom prišlo ešte niečo horšie, keď sa moju bezbrannosť snažil zneužiť aj Troy. Mala som jediné šťastie, že bol tak predrogovaný, až odpadol ešte pred tým, než stihol niečo urobiť a ja som sa ani neviem ako odtiaľ rýchlo dostala. Bosá, iba v krátkych šortkách som vybehla von, kde pršalo a ani neviem kam som šla. Jediné, čo viem bolo, že som sa strašne bála a chcela som už byť doma. Potom si už len pamätám, ako som sa zobudila v nemocnici a prvý pohľad, ktorý som videla bola moja uplakaná mama. Vtedy som sa uvedomila a neznášala som sa za to, že som sa správala ako nevychované, jeblé decko. Ževraj ma našiel nejaký neznámy muž a zavolal sanitku. Po tomto incidente som bola dva mesiace doma. Nebola som schopná niekam ísť a do školy určite nie. Nikoho nezaujímalo kde som alebo čo so mnou je, ale to už ani oni nezaujímali mňa. Už nikdy som s tými ľudmi nechcela mať nič spoločné. Potom som znovu nastúpila do školy a chvíľu bol pokoj, no potom ma znovu začali nahovárať na drogy a znovu sa objavil Troy a ja som už nebola schopná to znášať. Mama mala toho tiež už po krk a tak sme predali dom a presťahovali sa sem. Samozrejme, že nekompromisná Bianca sem prišla s maskou bezcitného človeka a so zámerom nevytvárať žiadne kamarátstva až dokým nespoznala chlapca menom Kian." prerozprávam mu celý príbeh a nakoniec sa zasmejem. „No, ale dnes...Troy bol dnes v tom klube a prišiel za mnou. Neskutočne som spanikárila a zľakla som sa a rýchlo som od neho utiekla a šla za tebou."
„Počkaj, čo?! On bol tam? Spravil ti niečo?!" zrazu vykríkne Kian a jeho telo sa napne.
„Nie, nič mi nespravil. Plakala som, lebo som sa zľakla, ale našťastie som rýchlo od neho utiekla a potom si tam bol ty." Prejdem mu prstami po ramene, ktoré je schované pod paplónom a upokojím ho.
„Kokot vyjebaný. Mala si mi to povedať tam, neboj sa, potom by už v živote na teba ani len nepomyslel. Špinavec."
„Už sa o tom nebavme. Iba som chcela, aby si to vedel, ale nechcem už na to myslieť. Prosím." Pritúlim sa k nemu bližšie a pobozkám ho na krk.
„Už si v pohode?"
„Uhm." Prikývnem a zatvorím oči. „S tebou som vždy v pohode." zamrmlem mu do krku, kde mám schovanú tvár.
„Neboj sa, so mnou sa ti nič nestane." Povie a pobozká ma vrch hlavy.
„Ja viem." Šepnem a obaja zostaneme ticho. Prvotný šok so stretnutia Troya už vypršal a veľmi rýchlo zaspím, keďže v Kianovom náručí je to tá najjednoduchšia vec na svete.
Čaute Moji ♥ dnes trochu dlhšia časť, dúfam, že sa vám páčila. Budem veľmi rada, ak zanecháte svoj názor v komentári a klinete VOTE :) Ďakujem váááám ♥
PS: konečne budú Vianoce a prádzniny, takže sľubujem, že časti budú častejšie :)