Ráno sa zobúdzam na tlak v mojom podbrušku, keď sa moje telo pýta na toaletu. So zatvorenými očami sa prevalím na chrbát, pretože stále som v tej istej polohe, v akej som zaspala. A teda , v Kianovom náručí. Keď otvorím oči, hneď ma oslepí ranné slnko, ktoré silno žiari cez veľké okná. Včera bolo zastieranie závesov to posledné, na čo som myslela. Pretriem si oči rukami a s nevôľou sa posadím. Očkom mrknem na Kiana, ktorý ešte stále spí. Jeho hruď je celá odhalená a slnečné lúče padajú na jeho telo. Pokojne si vydychuje. Pri takomto pohľade sa nedá neusmiať.
Rýchlo sa postavím a natiahnem na seba nohavičky. Zo skrine vytiahnem obyčajné čierne tielko, ktoré si na seba navlečiem a prejdem do kúpeľne.
Ako náhle uvidím svoj odraz v zrkadle, zostanem prekvapená. Ale milo. Pery mám peknej ružovej farby a hoc je čudné si to pripustiť, oči mi žiaria ako človeku, ktorý zažil niečo krásne. Dokonca sa aj cítim inak. Cítim sa ako žena, zaľúbená a ľúbená. Na krku sa mi črtá jemný fialkový fľak, ktorý mi pripomína včerajšiu noc.
Prebudím sa zo zasnívaného myslenia a potom ako vykonám svoju potrebu, opláchnem si tvár vlažnou vodou.
Vrátim sa naspäť do postele a pritisnem sa blízko ku Kianovi. Na líce mu vtisnem bozk a on sa zrazu otočí ku mne a obmotá jeho ruky okolo môjho pásu.
„Dobré ráno, kráska." Povie rozospatým hlasom, no oči má stále zatvorené.
„Aj tebe, fešák." Usmejem sa a pobozkám ho na pery.
„Nemusíme ešte vstávať, že nie." rozoznie sa znovu jeho chraplák.
„Nie. Kľudne tu môžeme ležať aj celý deň, nemáme sa kam ponáhľať."
„Dobre." Povie a ja tiež zatvorím oči. „Tak poďme ešte spať." Prisunie sa ku mne a hlavu si uloží do medzierky medzi mojim krkom.
Neprotestujem, pretože ja sama rada spím dlho a veľmi rýchlo obaja znovu zaspíme.
*
Na líci ucítim niečo vlhké , no hneď to zmizne. O chvíľu to ucítim znovu a znovu, a hneď mi je jasné, že sú to Kianové pery.
„Vstávaj, kráska." Prehovorí a venuje mi ďalší bozk.
„Nebuď ma." Zamrnčím sa a otočím na opačnú stranu. Som ešte unavenejšia, než keď som sa zobudila prvý krát.
Kian sa ale nedá odbiť a začne mi zozadu bozkávať krk. „Už nespi." Zamrmle mi do ucha.
„Ešte chvíľu." Poviem a znovu sa zakryjem prikrývkou, ktorú mi Kian pred chvíľu zobral.
„Ale ja sa bez teba nudím." Znovu mi zoberie prikrývku a strhne ju úplne z celého môjho tela. Prevráti ma na chrbát a rýchlo mi jeho nohami zabráni uniknúť. Kolená ma po oboch stranách môjho trupu. Teraz sa týči nado mnou a s úškrnom na mňa pozerá.
„Provokuješ?" spýtam sa a nadvihnem jedno obočie.
„Ja? To ty ma provokuješ." Ruky si položí po stranách mojej hlavy a premeria si celé moje telo. „Ležíš tu predo mnou iba v krátkom obtiahnutom tričku, neviem či budem schopný dlho odolávať." Povie zvodne a začne sa ku mne približovať. Spojí naše pery a venuje mi sladký bozk. Chytím jeho tvár do dlaní, čím prehĺbim bozk a on mi ho s radosťou uvíta.
Bozky sú čoraz vášnivejšie a on sa o chvíľu poddá a celý telom sa na mňa natisne. Ruky mu zašmátrajú pod moje tričko a ja rýchlo využijem situáciu a prevrátim nás tak, že teraz ja sedím na ňom.
Odtiahnem sa a víťazoslávne sa usmejem. „No, ale budeš musieť odolať, pretože ja som hladná. Veľmi hladná." Chcem sa postaviť a naschvál odísť, no to mi Kian moje plány preruší. Chytí ma za boky a uloží naspäť do perín, pričom sa postará o to, aby mi jeho telo zabránilo v úniku. Znovu.
„Ale, ale, kamže sa chystáš? To nebolo od teba pekné."
„Čo? To, že som hladná?" nevinne sa spýtam.
„Ty dobre vieš čo." So šibalským úškrnom na mňa pozrie. „Využívaš proti mne svoje ženské zbrane."
„To vôbec nie je pravda." Snažím sa zakrývať úsmev, no keď sa ku mne priblíži a svojimi bozkami ma začne štekliť na krku, rozosmejem sa.
„Nerob, to šteklí." Snažím sa odstrániť jeho ruky s môjho tela, ktoré ma začali štekliť.
Kian samozrejme neprestáva a iba sa na mne smeje. Hoc sa snažím s ním bojovať, pomedzi ten smiech je to veľmi ťažké. O chvíľu mi od toľkého smiechu dokonca vybehnú z očí slzy.
„Dobre, prosím, stačí." Zaprosíkam „Stačíííí."
Prestane so šteklením a odtiahne sa tak, aby mi videl do tváre. „Nabudúce ma takto neprovokuj." Povie s úškrnom a vtisne mi na pery bozk.
Pár minúť ešte oddychujeme v posteli a okolo 1 sa z nej konečne dostaneme von. Na raňajky je už riadne neskoro, ale ja beztak niekedy neraňajkujem vôbec. Väčšinou to nestíham.
Po obede si spolu zapálime a vďaka Kianovi znovu skončíme obaja v bazéne. Nejako sa mu ten bazén páči.
Čas ubehne veľmi rýchlo a obaja súhlasíme s tým, že večer pôjdeme niekam von. Je to náš posledný deň tu a tak by bolo dobré, keby sme sa šli aspoň prejsť.
„Prosím vás, jednu čokoládovo-citrónovú a druhú čokoládovo-jahodovú." Stojím vedľa Kiana, ktorý diktuje zmrzlinárovi, ktoré príchute sme si vybrali a sledujem ako ich naberá na lyžicu.
„Ďakujeme." Poďakujem za zmrzliny keď odchádza, keďže Kiana to zrejme ani len nenapadlo a ochutnám prvý krát z jahodovej.
„Hmmm...chutí dobre." Prekvapene pozriem na Kiana a chytíme sa za ruky.
„Aj tá moja je v pohode. Chceš?" priloží mi ju k ústam a ja ochutnám citrónovú príchuť. To isté spravím aj ja s tou mojou a dám mu ochutnať jahodu.
„Neee." Obaja naraz pokrútime hlavami a zamračíme sa.
„Ale tá moja je vážne dobrá." Snažím sa ho presvedčiť, keďže nechápem ako mu nemohla chutiť.
„Moja je omnoho lepšia." Snaží sa ma presvedčiť, no ja iba pokrútim hlavou. Nekompromisne na neho pozriem a on sa iba usmeje a pobozká ma.
Ani neviem poriadne kde sme, no išli sme sa prejsť do mesta. Celý čas sa snažím zostať blízko pri pláži, aby sme potom vedeli trafiť domov.
Po pol hodine sa vydáme rovno na pláž. Je to krásny pohľad. Obloha je tmavá a žiaria na nej hviezdy. Od hladiny sa odrážajú svetlá a keď prejdeme na piesok, obaja sa vyzujeme. Topánky chytím do jednej ruky a v tej druhej pevne držím Kianovu ruku.
„Nie je to krásne?" zastavím sa a zapozerám sa do diaľky. Všetko je to také pokojné a jednoducho pekné.
„Ty si krásna." Povie a tým preruší moje myšlienky. Pohľad stočím k nemu, no on si ma k sebe otočí celú. Ruky uloží na mojich bokoch a privinie si ma k sebe. „Veľmi ťa ľúbim." povie a pozerá mi do očí. Vždy sa v nich strácam a tento moment nie je výnimkou.
„Aj ja teba." Opriem naše čelá o seba a nežne Kiana pobozkám. O chvíľu sa začnem škeriť, na čo sa Kian zatvári zmätene.
„Čo sa tak usmievaš?"
„Nie je to romantické? Neodpovedaj!" položím mu ruku na ústa, keď vidím ako krúti hlavou a chce povedať nie. „Je to romantické! Nemôžeš na toto povedať, že to nie je romantické, Kian."
„Ale ja nie som romantik." Zasmeje sa.
„Veď ani ja nie. Ale...proste je to romantické. A mimochodom, podľa mňa si celkom romantik." Pohladím ho po hrudi.
„Ja a romantik?" zamračene na mňa pozrie ako keby som povedala najväčšiu blbosť sveta.
„No áno. Keď mi prinesieš kvet alebo ma zoberieš na naše miesto, vtedy si romantický." Snažím sa ho presvedčiť. „Alebo keď mi otváraš vždy dvere na aute alebo keď sa o mňa tak romanticky staráš, keď vraciam lebo som sa opila ako najväčší ožran." Zasmejem sa a Kian tiež.
„Myslím, že to sa neráta práve ako romantika." Zaškerí sa.
„To je jedno, aj tak si celkom slušný romantik. Môj romantik." Pritisnem sa k nemu a ruky si obmotám okolo jeho krku. Nežne ho pobozkám a on sa usmeje do nášho bozku.
„Pravda je, že keď sa nad tým zamyslím, tak až pri tebe som sa stal celkom romantik. Pred tým som nijakému dievčaťu nedoniesol kvety alebo podobné blbosti." Povie a ja sa hrdelne zasmejem. „To asi romantické nebolo." Zatvári sa previnilo, no hneď na to sa usmeje.
„Nevadí." Pokrútim hlavou a venujem mu dlhý bozk. „Aj tak ťa ľúbim."
Ahojte ♥ no, iba v krátkosti, dúfam, že sa vám časť páčila a budem veeľmi rada, ak by ste zanechali komentár a taktiež Vote :) veľmi by ma to potešilo(hlavne ten komentár :D), dakujeeem :)
PS: Prekročili sme hranicu 3000 prečítaní *.* ani neviem opísať, aká som šťastná. Naozaj ďakujem.