More than enough |SK| ✔ - ED...

By Cassie0W

273K 10.6K 192

#2 in Fanfiction - 12.5.2018 ♥ #5 in Teen Fiction - 5.4.2017 ♥ Everything is blurry, but the feelings are rea... More

Intro
Part 1
Part 2
Part 3
Part 4
Part 5
Part 6
Part 7
Part 8
Part 9
Part 10
Part 11
Part 12
Part 13
Part 14
Part 15
Part 16
Part 17
Part 18
Part 19
Part 20
Part 21
Part 22
Part 23
Part 24
Part 25
Part 26
Part 27
Part 28
Part 29
Part 30
Part 31
Part 32
Part 33
Part 34
Part 35
Part 36
Part 38
Part 39
Part 40
Part 41
Part 42
Part 43
Part 44
Part 45
Part 46
Part 47
Part 48
Part 49
Part 50
Part 51
Epilóg

Part 37

4.3K 200 8
By Cassie0W

Playlist: (pri počúvaní týchto pesničiek som písala túto časť, ak chcete môžete si ich pri čítaní pustiť :) odporúčam )

|Adele - When We Were Young|

|Gnash - i hate you, i love you|

|Leona Lewis - Bleeding Love|

|Jess Glynne - Take Me Home|


„Nebudeme meškať? Hovorili ste, že o 8 to začína a je už trištvrte." Spýtam sa, keď sedím na barovej stoličke a sledujem, ako Sherry s krstnou vyjedajú v kuchyni čipsy.

Obe sa zrazu na seba pozrú a potom hneď presunú oči na mňa. Nechápavo sa zamračím a čakám na ich odpoveď.

„Nie." naraz odpovedia. Preskočilo im?

„Ehm...musím si odskočiť." Povie Sherry a vytratí sa z kuchyne do izby. To malo byť akože čo?

Ešte nechápavejšie pozriem na Carmen, ktorá sa iba usmeje a rýchlo si napchá do úst čipsy.

„Už je tu šofér." Pribehne ku nám Leonardo. Carmen iba vypúli oči a pokrúti hlavou.

Leonardo rýchlo pozrie na mňa a potom späť na Carmen.

„Eštee..." prehovorí krstná „Ešte chvíľku a môžeme vyraziť."

Neviem na čo vlastne čakáme, ale popravde sa tam ani veľmi neponáhľam. Zoskočím zo stoličky a podídem ku dverám od Sherrynej izby. Kam sa tá vyparila? Hlavne že ma tu naháňala, aby som stíhala, a teraz je ona tá, ktorá ešte nie je prichystaná.

„Áno choď. Dobre, ahoj." Počujem zopár slov z jej rozhovoru, no keď vstúpim dnu, hovor rýchlo skončí.

„Volala si s mamou?" spýtam sa a opriem sa o rám dverí.

„Áno, volala mi mama." Povie rýchlo a podíde ku mne.

„Si v pohode?" spýtam sa jej, keď vidím ako sa na mňa s úsmevom pozerá.

„Áno, jasné. Prečo by som nebola?" zaškerí sa ešte viac a potiahne ma za ruku „Poď, ideme za nimi."

Neviem, či jej preskočilo, ale iba prikývnem a nasledujem ju do kuchyne.

No potom to príde. 

Hneď pochopím jej vysmiatu tvár. 

Mám pocit, ako keby mi niekto uštedril riadne silnú ranu, že sa mi až zahmlieva pred očami, keď uvidím v kuchyni stáť Kiana.

Kian. Je to naozaj on.

Keď si všimne, že sme vstúpili do miestnosti, rýchlo zdvihne zrak zo zeme a presunie ho na mňa. Oči má doširoka otvorené, ale myslím si, že na tie moje vypúlené nemá. Neveriacky na neho pozerám a vyplašene mihnem pohľadom ku Sherry, ktorá mi vtisne bozk na líce a povzbudivo mi stlačí ruku.

„Vysvetlite si to." potichu šepne pri mojej tvári a odíde preč.

O chvíľu počujem zabuchnutie dverí, čo naznačuje, že Sherry už opustila dom a zrejme sa pridala ku krstným, ktorí už dávno odtiaľto zmizli.

Nedokážem sa ani len pohnúť. Stále stojím na tom istom mieste a iba hľadím Kianovi do očí.

„Bianca..." prehovorí a spraví zopár krokov ku  mne, no ako keby sa mu zasekol hlas a nedokázal už nič viac povedať.

„Čo tu robíš?" potichu a s trasľavým hlasom sa ho spýtam.

Chvíľu iba stojí na mieste, no nakoniec sa ako keby odhodlá a pomalými krokmi podíde blízko ku mne.

„Chcem ti to vysvetliť." Prehovorí jemne.

„Čo, chceš mi podať nejaké detaily ako si sa bozkával s Annabel?" ublížene na neho syknem a on zúfalo zvraští obočie.

„Prosím...vypočuj ma." Natiahne ruku k tej mojej a jemne ma pohladí po predlaktí a napokon ma chytí za ruku a stisne ju.

Tak veľmi chcem byť k nemu zlá a nekompromisná, no nedokážem to. Takmer dva týždne som ho nevidela a teraz ho mám zrazu blízko pri sebe a nedokážem mu vôbec odporovať. Jeho jemný dotyk mi spôsobí husiu kožu, až sa musím zhlboka nadýchnuť.

Nervózne si zahryznem do pery a prikývnem. Musíme to konečne vyriešiť, pretože ani pre jedného z nás nie je dobré to, v akom stave práve sme.

„Poď, sadni si." Presunie ruku na môj chrbát a jemne ma potlačí dopredu ku sedačke.

Pomaly si sadnem a sledujem Kiana, ako si prisadne tesne vedľa mňa. Chvíľku ticho sedíme a mne trvá pár dlhých sekúnd, kým sa mu odvážim pozrieť do očí.

Och bože. Ako ja milujem tie jeho krásne smaragdy. Vidím v nich nervozitu a strach a stavím sa, že to isté môže on vidieť aj v tých mojich.

„Ja..." začne, no znovu sa zasekne a zhlboka sa nadýchne. „Mrzí ma to. Všetko ma to strašne mrzí. Správal som sa ako najväčší kokot a neskutočne ma mrzí ako som sa zachoval. Zľakol som sa, keď som ťa videl s tých chalanom a prvé, čo mi napadlo je, že si už zistila, že ja nie som pre teba dosť dobrý. Dlho som nevedel pochopiť, prečo niekto ako ty, by mohol mať rád niekoho ako ja. Ja viem, mal som ti zavolať a mali sme si to vysvetliť, viem, že som spravil chybu. Myslel som si, že keď ma uvidíš s Annabel, tak...ani neviem, asi...asi som ťa chcel raniť a chcel som, aby si to ľutovala. V skutočnosti som ani s Annabel nebol, pobozkal som ju iba keď som vedel, že nás uvidíš a bol som aj opitý. Viem, že ani jedno z toho ma zďaleka neospravedlňuje, ale...nevieš si predstaviť ako som sa cítil, keď som ťa tam v ten večer s ním videl..." ublížene sklopí zrak a zvraští obočie.

„Predstav si, že viem." Trasľavým hlasom prehovorím. „Ja s Adamom nič nemám. Viackrát som ho kvôli tebe odmietla, pretože ty si jediný, koho mám v hlave a myslím na teba neustále. Záleží mi na tebe a teraz, keď sme spolu neboli....chýbal si mi, aj keď by si mi nemal chýbať. Ale gratulujem, podarilo sa ti to...ranil si ma. A to veľmi." Poviem s lesklými očami,v ktorých sa mi už nahromadilo množstvo sĺz.

„Kurva, mňa to tak veľmi mrzí. Prepáč mi to, neviem nad čím som rozmýšľal, keď som to spravil, ale prosím, prepáč mi to. Tak veľmi ťa ľúbim, nemôžem byť bez teba." Chytí moju ruku do tej jeho a zúfalo sa ma snaží prehovoriť, aby sme nás zachránili. Počuť naživo tie slová, že ma ľúbi, je krásne. Bolo by to ešte krajšie, keby to bolo za iných podmienok a nie pri hádke. Ani ja nechcem aby bol koniec, ale ja nie som tá, ktorá toto zavinila. Už raz som mu odpustila chybu.

„Ale ja mám už po krk tvojich podrazov a tajomstiev." Vytiahnem svoju ruku z jeho zovretia „ Prečo si mi klamal? V ten večer, keď sme mali rande, klamal si mi, že ideš vyzdvihnúť Nialla a pritom si šiel pre Annabel. Vážne Kian? Klamal si mi priamo do očí!" z očí mi vyjde prvá slza a hneď na to nasleduje ďalšia.

„Pane bože." Vzdychne a prejde si rukami po tvári, akoby si práve uvedomil, že to je jedna z ďalších blbostí, ktoré spravil. „Som tak hlúpy. Ja viem, prepáč mi aj to. Sám neviem, prečo som tam šiel. Ale prisahám, prisahám, že medzi ňou a mnou nič nebolo. Od začiatku som bol pobláznený tebou a s Annabel som nič nemal." Krúti hlavou a silou-mocou sa ma snaží presvedčiť.

„Neverím ti, Kian." s uslzenými očami prehovorím a vidím, že aj tie jeho sa začínajú nahromaďovať slzami. Ústa ma pootvorené a jeho lesklé oči na mňa ublížene hladia. „Povedz mi, ako ti mám veriť? Predstav si, že ja poza tvoj chrbát odídem s nejakých chlapom a ešte ti budem priamo do očí klamať, že idem za kamarátkou. Povedz mi, ako by si sa cítil. Vieš čo, ja ti to poviem. Na piču! Cítil by si sa hrozne, pretože človek, ktorého ľúbiš ti ubližuje a keď si uvedomím, že..že si sa s ňou bozkával alebo nebodaj, že si s ňou spával, tak..."

„Bianca, vieš, že to nie je pravda!" vykríkne a od zlosti sa narovná. „Kurva! Vieš, že to nie je pravda." Keď vidím, ako mu po tvári začnú stekať slzy, tie moje sa spustia ešte viac. „Nebol by som toho schopný a ty dobre vieš prečo." Povie stále so zvýšením hlasom. Viem, že hovorí o jeho otcovi a pár krát mi spomínal, ako má k takýmto ľudom odpor. „Prosím." Zúfalo povie a jedna z jeho sĺz padne na moje ruky, ktoré sú znovu uväznené v Kianovom zovretí.

Pozerať sa na neho ako plače a vidieť tú bolesť v jeho očiach mi ubližuje ešte viac, než samotné veci, ktoré sa stali. Celé líca mám uplakané, no aj napriek tomu, že sa mu chcem hodiť do náruče ,pokrútim hlavou.

„Nechcem byť s niekým, kto mi klame. Ja...vieš, že ťa ľúbim. Strašne ťa ľúbim, ale nechcem, aby sa to opakovalo znovu a znovu." Znovu vzlyknem a od toľkých sĺz, čo sa mi nahromadili v očiach, už ani poriadne nevidím.

„Bianca..." osloví ma chrapľavým hlasom a tvár mi chytí do oboch jeho rúk.

„Nie, Kian." ruky mu rýchlo zložím z mojej tváre. „Prečo si to musel spraviť?! Prečo si mi musel klamať?!" naštvane mu buchnem do hrude a rozplačem sa ešte viac. Udriem ho ešte viac krát a môj hysterický plač mi znovu berie všetok kyslík z pľúc. Zase je to tu.

Keď sa môj plač premení na čudný zvuk, nezmôžem sa na nič iné, iba mať otvorene ústa a snažím sa riadne nadýchnuť. No nejde to. Znovu sa mi to deje.

Oči sa mi doširoka otvoria a začnem rýchlo kmitať rukami pred svojou tvárou. Snažím sa Kianovi naznačiť, že sa neviem poriadne nadýchnuť a on to v momente pochopí.

„Preboha, Bianca!" skríkne a rýchlo sa postaví na nohy. Neviem prečo, no aj mňa schmatne a uvedie ma do postoja. „Dýchaj. Kriste, prosím ťa, nadýchni sa." so zachmúrenou tvárou na mňa hľadí a jemne ma donúti predkloniť sa. Snaží sa mi ukázať ako sa mám nadýchnuť, aby mi to zjednodušil. Problém je, že ja viem, ako sa mám nadýchnuť, len mi to nejako nejde.

„Upokoj sa." pohladí ma po tvári „A dýchaj. Pokojne." Hovorí už pokojnejším hlasom, no stále nekompromisným, akoby potom mali jeho slov väčší efekt.

Dych sa mi začne pomaly vracať, až sa napokon môžem konečne normálne nadýchnuť. Vyrovnám sa a celá roztrasená pozriem na Kiana.

„Poď sem." Rýchlo ma schová do svojho náručia a ja to viac ako rada príjimem. Hlavu si uložím na jeho hruď a ako keby sa schovám v jeho vrelom náručí. Obaja sa silno objímame a keď mi do vlasov vtisne bozk, slzy začnú samé padať a pristanú na Kianovom tričku.

„čšššš. Neplač." Chytí mi tvár do svojich dlaní a zotrie slzy. „Prosím. Neplač." Zopakuje a oprie čelo o to moje. „Ľúbim ťa. Prosím, odpusť mi. Nechcem byť bez teba, nemôžem byť bez teba." Šepky prehovorí a teraz sa na oplátku spustia slzy jemu.

Zopakujem to isté čo on a zotriem mu z tváre slzy. „Aj ja ťa ľúbim." Poviem a obaja neváhame ani sekundu, kým spojíme naše pery. Neviem či sú to moje alebo Kianové slané slzy, ktoré cítim v našom bozku, ale je mi to úplne jedno. Konečne ho mám k sebe tak blízko a cítim jeho teplé pery na tých mojich. Keď sa oddiali, znovu si ma zoberie do náruče a ruky obmotá okolo môjho trupu a tvár si schová do môjho krku. Rukami mu zájdem do vlasov a zavriem oči.

Ako veľmi ja tohto chlapca ľúbim.

„Tak veľmi si mi chýbala." Zamrmle a vtisne mi na krk bozk. Ani si len nevie predstaviť, ako on chýbal mne.


Ahojteee. No, som zvedavá, čo hovoríte na novú časť. Ja som z nej absolútne nadšená! :D Dúfam, že aj vám sa páči aspoň z polovice tak veľmi,  ako mne. Už ste boli nedočkaví, aby si to všetko vyriešili a konečne to máte tu.  Zanechajte svoj názor a pocity v komentári a budem veeeľmi rada ak kliknete aj na VOTE :) Ďakujeeeem.

Continue Reading

You'll Also Like

169K 8.1K 54
(Poisonous blood) ,, Už viac nie si naša dcéra! Vypadni z nášho domu a viac sa nevracaj! Si monštrum!" skríkol otec a mama mu plakala v náručí. ****...
130K 8.2K 66
Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale...
303K 8.9K 83
"Ak chceš sex stačí povedať" uškrnie sa. Hneď sa od neho odtiahnem. "Bože ty si prasa" buchnem ho do pleca a odídem. "Ak by si si to rozmyslela stačí...