Život na jednej lodi

Kapitola 42.

Už po pár minútach mi začalo džavotanie toho chlapca píliť uši. Stále sa ma pýtal na nejaké detaily a každý detail mu niečo pripomínal z jeho života, čo ho rozrozprávalo ešte viac. Po polhodine ma to už však nebavilo, tak som ho prerušil uprostred historky ako našiel lietajúcu korytnačku. "Počúvaj, Klent, viem, že máš toho veľa čo povedať, ale ja na teba nemám čas. Už pol hodinu mi tu vykladáš o všelijakých tvojich dobrodružstvách, ale ešte sme ani nedokončili tie tvoje papierovačky a ja sa ešte musím vrátiť na loď a venovať sa posádke."

Klent mi horlivo prikyvoval. "Áno, áno, jasné, úplne vás chápem ale je veľmi dôležité, aby ste vedeli aj o tom zvláštnom zvierati, ktoré som videl na pláži minulý týždeň. Budete veľa času tráviť v prístave, tak taká informácia by mohla mať veľmi vysokú cenu pre vašu posádku. Viete, začalo sa to, keď som mal jednu nočnú hliadku-"

"Klent!"

Nastala chvíľka ticha. "Samozrejme, potrebujem ešte vedieť koľko ľudí máte na palube a odkiaľ idete a bude všetko vybavené."

"Ďakujem." Povedal som vďačný, že to konečne budem mať za sebou.

Nanešťastie som nevedel, že Klentovo bľabotanie sa nedá zastaviť len tým, že ho o to poprosím a snažil sa so mnou rozprávať aj po  tom, čo sme dokončili všetko a vracal som sa na loď. Konečne ma nechal, až keď som sa začal rozprávať s Lancom, ktorý sa zase sťažoval na to, že nemohli ešte nikam ísť a že som ich nechal hodina samých.

"Kapitán, neverím, že si nás nechal tvrdnúť na tejto bárke, kým ty si si šiel užívať do mesta!" Rozhorčoval sa Lance.

"Lance, upokoj sa. Robil som papierovačky v tej budove. Keď si sa chcel radšej ty starať o také veci, mal si mi povedať dopredu, rád by som sa bol s tebou vymenil."

Zatváril sa trochu nespokojne, ale viac-menej mi dal pokoj. "Dobre, ale tak kedy si to tu budeme môcť ísť obzrieť?"

"Keď sa vráti Themis a Teiji. Musím najprv pár vecí s nimi prebrať a až tak sa môžete rozpŕchnuť."

"A oni sú kde?"

"V meste."

Zatváril sa urazene. "Tak ty tú dievku necháš len tak samu pobehovať po meste ale my nemôžeme?"

"Lance, počúvaj, nezdá sa ti, že sa pýtaš nejako veľa otázok? Teiji a Themis sú spolu a tiež riešia dôležité veci. Tak si sadni na zadok a počkaj, kým ti poviem, že si môžeš robiť čo chceš, lebo inak tvoja dôležitá vec bude strážiť túto loď po celý čas, čo tu budeme." Otrávene našpúlil ústa, ale aspoň zavrel klapačku. "Keď sa vrátia Themis a Teiji, povedz im, nech prídu za mnou."

"No, fajn."

Kývol som mu a zamieril hore na loď. Lance však nebol jediný, koho štvalo, že Themis a Teiji boli v meste. Vôbec sa mi nepáčilo, že by Themis mala byť hocikde blízko pri tom blonďákovi. Ktovie čo to je za chlapíka. Ani trochu sa mi nepozdáva. Aspoň viem, že keby ich chcel niekde odvliecť alebo prepadnúť, Teiji by sa o nich oboch mal vedieť postarať. To mi však nezabránilo v tom, aby som nervózne pochodolval po palube. Stále som pozeral na mesto, kedy sa vrátia a niekedy viedol bezvýznamné rozhovora s ostatnými, aby som sa rozptýlil. Na žiaden som sa však vôbec nevedel sústrediť.

Konečne som ich zbadal všetkých troch, ako mieria k lodi. Prerušil som rozhovor s Bardom a postavil sa k zábradliu, aby som na nich lepšie videl, keď prídu bližšie. Boli veľmi ďaleko aby som počul čo hovoria, ale videl som ako tne blonďák chytil Themisinu ruku, pobozkal ju a otočil sa na odchod. Ostal som šokovaný a len som pozeral na jeho chrbát ako odchádza, kým vo mne stúpali negatívne pocity. Čo dofrasa sa stalo kým boli spolu v meste? Teraz sú zrazu ako najlepší kamaráti, alebo čo?

Počkal som kým obaja vyjdu späť na palubu. "Ahoj Yung, vyriešil si už všetko čo bolo treba?" Opýtala sa ma Themis.

Prikývol som. "A čo vy?"

"Tak isto. Počúvaj, mohli by sme sa niekde osobne porozprávať? Medzi šiestimi očami." Spýtala sa ma a Teiji súhlasne prikývol.

"Jasné, poďme do mojej kajuty."

Pre istotu som aj zamkol dvere, keď sme vošli do kajuty a oprel sa o nich. "No dobre, aký je vlastne plán? Nahrnuli sme sa tu, ale vlastne vôbec nevieme čo odtiaľ potrebujeme." Poznamenal som.

"No, ja viem určite, že som tu prišiel, aby som sa naučil viac o mágii." Teiji sa pohodlne usadil na posteli.

Themis si otočila stoličku smerom k nám a sadla si na ňu. "Teiji má pravdu. Keď už sme tu, mali by sme využiť príležitosť, ktorá sa nám naskytla. Okrem toho by sme však mali zistiť niečo viac o Bielom Drakovi. Z toho, ako mi o ňom hovorila Kira, to znelo ako dôležitá informácia." Priložila si prst k perám, čo pritiahlo moju pozornosť. Podvedome som si siahol na vlastné pery, kým som pohľadom hypnotizoval tie jej. "Nezdá sa, že by ho tak vôbec niekto volal. Pýtala som sa na to Mariusa a povedal, že to tu vedie, ale nezdá sa, že by bol ich kráľ alebo vyslovene panovník." Mariusovo meno bolo pre mňa ako nepríjemné pichnutie. Hlavou mi prebehol obraz, ako Marius bozkával Themis ruku. Vzápätí sa moja nálady zhoršila o niekoľko stupňov. "Bolo však ťažké z neho čokoľvek vytiahnuť, keďže stále sa chcel rozprávať len o láske alebo takom niečom. Neviem, nepochopila som ho veľmi."

Odfrkol som si. "Ak sa chceš čokoľvek spýtať, začni sa baviť s tým mladíkom Klentom, ku ktorému ma ten blondiak poslal. Nezastavili sa mu ústa po celý čas, čo bol pri mne."

"Zistil si niečo?" Naklonila Themis hlavu.

Pokrútil som hlavou. "Nie, hovoril mi len o samých blbostiach a čo sa mu prihodilo. Viem len, že je to relatívne veľký ostrov a aj mesto."

"Hm, každopádne som nám vybavila izby v jednej krčme. Pre každého jednu, plus jednu extra napríklad pre Lancea, alebo Kaia. Kedykoľvek môžeme doobjednať ďalšie izby ak treba."

Uznanlivo som prikývol. "To je super. Aspoň sa s tým už budeme musieť babrať, keďže niekedy je problém nájsť decentnú ubytovňu."

"Tiež si myslím. Vždy je výhoda mať niekoho, kto ti vie spoľahlivo odporučiť podniky. Inak, Teiji," Presunula svoj pohľad na neho. "čo si vlastne zistil?"

Teiji si dal ruky za hlavu. "Hmmm, nič také zvláštne. Viac-menej len nejaké základné veci o mágii. Mali by ste však nabudúce ísť so mnou, aby ste sa aj vy niečo naučili, inak vám bude veľa vecí pripadať čudných."

"To určite, dnes som videla lietajúcu korytnačku." Pritakal mu Themis.

"Počkaj, tá lietajúca korytnačka fakt existuje?" Spýtal som sa neveriacky.

"Áno, určite bola skutočná."

"Je to možné, Mágia však nie je až taká silná, ako v niektorých príbehoch. Väčšinou sú to iba jednoduché zaklínadlá. To je asi jedna z prvých vecí, čo mi hovoril ten učiteľ." Pripojil sa Teiji.

"No fajn. Čiže čo vlastne povieme posádke? Lance ma už otravoval, že kedy budú môcť konečne výjsť do mesta." Prestal som sa opierať a vložil si ruky do vreciek.

"No budeme im musieť všetko vysvetliť. Alebo teda, aspoň čo najviac." Themis si prekrížila nohy.

"A urobí to Yung." Povedal Teiji.

"Čo? Prečo ja?"

"Lebo si kapitán." Pokrčil plecami.

"Mne sa zdá, že to využívaš len ako výhovorku, aby si to nemusel robiť ty." Oponoval som mu.

"Ale ty, nesťažuj sa a proste to urob."

"Určite to urobíš skvele Yung! Verím ti!" Pridala sa Themis.

"Nie! Neurobím to."

Naneštastie som bol donútený a všetkým, som urobil prednes, ako sa veci majú.