Život na jednej lodi

Kapitola 24.

Zakončil som svoju prehliadku paluby a potešil sa, že je poriadne vyčistená a nikde nevidno fľaky krvi. No, okrem tých starých. Vyšiel som si hore ku kormidlu a postavil sa tak, aby ma všetci videli. "Dobré ráno posádka." Tí najbližší sa automaticky ozvali 'Dobré ráno'. "Dnes je prvý deň odkedy sme sa vyplavili z Ggaendu na severo-západ. Naša ďalšia zastávka je Harvort, vzdialený asi týždeň plavby. Hlavy hore!" Niektorí mi zakričali späť 'Aj!' ako reakcia na ukončenie môjho príhovoru. Síce ma málokto počúva pri takýchto príhovoroch, Teiji ma ich aj tak núti robiť každé ráno. Vraj aby som si precvičil svoje rečnícke schopnosti, keďže žiadne nemám- čo je pravda. Na takéto veci mám antitalent a to že som kapitán je irónia vesmíru. Keď tak nad tým rozmýšľam, je celkom dobre, že ma nikto nepočúva.

Spomenul som si na môj rozhovor včera s Themis. Kde vlastne teraz je? Žeby ešte stále spala? Pôjdem ju pohľadať, keď ma príde Teiji vystriedať pri kormidle. Stáť pri kormidle dĺhy čas je nuda. Aj tak je to len pre istotu a v podstate ma tu až tak netreba. Preto som sa už asi o desať minút neskôr rozhodol si nájsť namiesto mňa iba dočasnú náhradu.

Akurát som zbadal Kaia, ktorý išiel okolo a zavolal som na neho. "Hej Kai, nemohol by si ma na chvíľu vystriedať?" Prikývol a vyšiel ku mne aby prebral odo mňa kormidlo. "Vďaka. Ešte jedna otázka, nevidel si náhodou Themis?"

"No, dnes nie ale včera išla do koša na hlavnom sťažni na vyhliadku. Neviem či už zišla dole medzitým."

Trochu ma to prekvapilo. "Aha okej, ďakujem." Prikývol mi. Vydal som sa ku časti sťažňa, ktorá bola najjednoduchšia na šplhanie a vydal sa hore. Čudujem sa, že tadiaľ vyšla včera s tým čerstvým zranením. Ja som sám cítil ako sa mi stehy na nohe napínajú a rozhodne sa mi neliezlo jednoducho. Dostal som sa až hore a naozaj sedela tam a pozerala priamo na mňa trochu unavenými očami.

"Dobré ráno." Pozdravil som sa jej, načo mi len kývla hlavou. Sadol som si vedľa nej do tureckého sedu. "Ako sa cítiš?" Ďalšie prikývnutie. To nebola áno alebo nie otázka... Skúsil som to ešte raz. "Mala by si zísť dole a nechať si vymeniť bandáže a trocha si pospať. Lezenie až sem hore ti určite neurobilo dobre na ranu. Mala si tam dieru, to sa bude dlho hojiť." Naklonila hlavu do strany a už som myslel, že niečo povie ale nakoniec iba pokrčila plecami. Vzdávam to. Vzdychol som si a povedal jej ešte jednu poslednú vec, než by som sa pobral späť. "Momentálne smerujeme do Harvortu, mala by sme tam byť tak týždeň." Išiel som sa postaviť ale zastavilo ma, keď konečne prehovorila.

"Viem, počula som tvoj malý príhovor."

Usadil som sa späť a so záujmom sa jej spýtal: "A čo si si o tom myslela?"

Ľútostivo sa na mňa pozrela. "Nemáš veľmi charizmu pred davom, čo?"

Neveriacky som na ňu zazrel. "No tak haló, ja som ku tebe milý a ty ma len zhadzuješ? Môžeš povedať niekedy aj niečo milé!"

Zamyslene zahmkala. "No, nesmrdíš."

Zarazene som na ňu civel a vyprskol som do prekvapeného smiechu. "Nesmrdím? Wau, komplimenty zase nie sú tvoja silná stránka."

"T-to nemal byť kompliment!" Rýchlo vyhŕkla.

"Čiže to mala byť urážka? Ty chceš, aby som smrdel?" Smiechom som sa až chytal za brucho.

Mierne sa začervenala. "Ne- ja - to... tak som to nemyslela! Ja len že ako.. na to, že na lodi nie je práve úžasná hygiena ale aj tak tu každý deň nájdem dostatok čistej vody pre všetko."

Trochu som sa upokojil a upravil svoje nohy aby sa mi pohodlnejšie sedelo. Mal by som jej povedať ako to naozaj robíme? Povedal som jej, že jej dám šancu u nás začať nový život, čiže aj jej musím veriť. Toto je dobrá vec s ktorou sa dá začať. "Používame talizmany."

Chvíľku na mňa iba zírala a potom zmätene zažmurkala. "Talizmany?"

Pokýval som hlavou na súhlas. "Talizmany. Vieš, aby sme vždy mohli vyčistiť morskú vodua nedošla nám. Také veci."

Zase na mňa iba tupo civela. "To je akože vtip?"

Zmätene som sa zachmúril. "Um, nie. Vážne používame talizmany. Ešte si o tom nepočula?"

Rýchlo pokrútila hlavou. "Nie sú to iba povery a rozprávky? Čarodejnice, kúzla, talizmany a tak."

Poškrabal som sa vzadu na hlave. "No, pokiaľ viem, tak väčšina sú len mýty ale keď vieš kde hľadať, nájdeš ľudí, ktorí sa tomu reálne venujú."

Vyzerala úplne mimo z toho čo som jej práve povedal. "Nerobíš si zo mňa iba srandu?" Spýtala sa a ja som vážne pokrútil hlavou. "Čiže všetko to ako ešte niekoľko sto rokov dozadu prenasledovali ľudí za mágiu a tak bola vlastne pravda.."

Trochu som pokrčil plecami. "V podstate. Aj tak prenasledovali väčšinou nevinných ľudí a tí, čo reálne niečo'magické' robili sa skryli a utiekli. Ale nemysli si, že vedia robiť nejaké zázraky. Ľudia iba urobili z komára somára. V skutočnosti je to oveľa slabšie ako napríklad tie talizmany a človek musí mať na to talent, aby malo vôbec význam sa to začínať učiť." Dismisívne som zamával rukou.

Vyzerala akoby nad tým hlboko rozmýšľala a zrazu sa na mňa spýtavo pozrela. "To ale znamená, že musíš poznať niekoho skúseného v takých veciach, nie?"

"Ah.. no.. poznám jedného chlapíka.. taký starček. Od neho kupujeme také vecičky." Už som počul v hlave jej ďalšiu otázku, keď jej priam zasvietili oči, tak som ju prerušil. "Ale nemá rád, keď o ňom vie veľa ľudí, čiže pravdepodobne sa nestretnete." Oči jej znova trochu pohasli ale chápavo prikývla. Ach jaj, keby som jeh mohol povedať, že už ho stretla. Ale to by zase Teiji nebol dvakrát šťastný. Pokúsil som sa trochu odviesť jej pozornosť a možno jej aj zlepšiť náladu. "Čím to je, že ťa to tak zaujalo?"

Zdvihla jeden kútik úst v miernom úškrne. "Vieš, práve som zistila, že moje obľúbené rozprávky z detstva sa zakladajú na pravde." Trochu podozrievavo prižmúrila oči. "Jedine, že si zo mňa naozaj robíš iba srandu."

Obranne som zdvihol ruky. "Ja? Nikdy." Pochybovačne nadvihla obočie. Vôbec nevyzerala presvedčene. Vzdychol som si. "Naozaj, myslím to vážne. No, každopádne, prišiel som tu ešte kvôli jednej veci. V Harvorte sa zdržíme pár dní kým budeme vyberať nejaké tie tržby z fariem, ktoré tam máme založené. Chcel by som, aby si tam išla s nami."

Prekvapene sa na mňa zadívala. "Máte založené farmy?"

"Jasné, ako by sme asi mali prežiť iba z rabovania lodí? Často tie lode ani nemajú nič zaujímavé."

Pomaly prikývla hlavou. "Jasné, to dáva zmysel. Len nechápem prečo potom nepracujete iba na farme, keď máte oficiálny a legálny biznis?"

Pokrútil som hlavou. "Pre ten istý dôvod. Myslíš, že taká farma na banány alebo kakao dokáže uživiť celú posádku a ešte aj ľudí, čo na farme pracujú?" Po chvíľke rozmýšľania pokrútila hlavou. "Berieme si len toľko, aby sme mali dosť aj my aj tí pracujúci na farme." Po tomto nastala chvíľka ticha. Nevedel som ešte čo povedať a tochi sa predlžovalo, tak som sa rozhodol ísť s najjednoduchším riešením. Postavil som sa a oprášil stehná. "Mali by sme sa pobrať dole. Bola si tu už dosť dlho. Nájdem niekoho, kto tu za teba zaskočí." Prikývla a tiež sa postavila. Počas lezenia dole som si spomenul, prečo mi bolo čudné ju tu nájsť. Zase som cítil ranu na stehne a to už bola v procese hojenia. Pozrel som nad seba na Themis, ktorá zliezala dole za mnou. Ona bola poranená ešte len včera, musí to riadne bolieť.

Zliezol som dole a trošku si odstúpil, aby mala priestor na zlezenie ale stále zostal relatívne blízko. Sledoval som jej zostup dole, vďaka čomu som si všimol, keď sa jej asi meter a pol nad podlahou pošmykla ruka akurát keď prekladala druhú a bol som tam, aby som ju zachytil zozadu a nespadla na chrbát.

Prekvapene a trochu vyjavene sa pozrela dozadu na mňa, akoby nevedela, čo sa stalo. "Vďaka."

Prikývol som a pustil ju. "Jasné. Mala by si si dať to rameno preveriť Lanceom. A tak tiež byť opatrnejšia. Ledva sa ti to začalo hojiť."

Uhla pohľadom a zatvárila sa mierne kyslo, ale prisvedčila a vydala sa hľadať Lancea. Ja som sa zase vydal hľadať obeť, ktorá by si zobrala šichtu v koši.