Život na jednej lodi

Kapitola 34.

Stál som opretý o stenu vedúcu do spoločnej kajuty, často používanej ako miestnosť na porady a čakal na ktovie koho. Všetci už boli dnu, ale Teiji trval na tom, že ešte nemôžeme začať stretnutie. Rozmrzene som pozeral do diaľky keď ma Teiji oslovil.

"Yung."

"Hm?"

"Ešte stále si vytočený, čo?" Pozeral sa na mňa trochu ľútostivo a premkol ma nebadaný ale nepríjemný pocit.

"Nie." Snažil som sa odpovedať presvedčivo.

Nespokojne mľaskol jazykom. "Viem, že ste asi dosť pohádaní ale pochybujem, že je dobrý nápad práve teraz sa odcudziť."

"Neviem o čom hovoríš." Odvetil som ľahostajne. Pokrútil hlavou, pre čo som sa cítil ešte o niečo otrávenejšie.

"Mal by si sa s ňou udobriť. Len si z toho nešťastný."

 To, ako sa ma snažil presvedčiť bolo mimoriadne otravné a zvažoval som, že mu odvrknem niečo tiež mimoriadne ušťipačné ale nechcel som sa s ním teraz hádať. Radšej som zmenil tému. "Teiji, na čo tu ešte čakáme? Všetci sú už dnu. Môžeme začať."

"Ešte chvíľu, dobre?" Hodil na mňa prosebný pohľad, čo ma síce vytočilo viac, ale nechal som ho mať to po jeho. Stáli sme tam ešte hodnú chvíľu a sledovali ľudí premávajúcich sa po prístave, kým zrazu Teiji vyhlásil: "Tu je!"

Pozrel som smerom na ktorý mal zafixovaný pohľad, ale nikoho som v riedkom dave nespoznal okrem jednej osoby. Themis. Nepríjemný pocit sa mi usadil hlboko v žalúdku keď som si zrátal dva a dva. Vedľa nej však kráčalo ešte jedno dievča, ktoré keď som spoznal, nepríjemný pocit sa mi zhoršil. Pozrel som na Teijiho, ktorý bol zamračený. Spomenul som si, že on vlastne to dievča zo stretnutia nikdy nevidel ale pravdepodobne mal svoje podozrenia. Obrátil sa na mňa a prstom ukázal smerom na nich. "To je.."

"Áno." Teiji sa zamračil ešte viac a znova presunul pohľad na dve mladé ženy približujúce sa k nám. Nevyzerali, žeby sa rozprávali medzi sebou ale rozhodne kráčali rovnakou rýchlosťou aj smerom vedľa seba. Themis zdvihla oči našim smerom a na chvíľu sa nám stretli pohľady ale rýchlo ním uhla a namiesto toho niečo povedala dievčine vedľa nej s gestikuláciou smerom k našej lodi.

Boli už celkom blízko a jednoznačne som videl, že to je to dievča z Hlavného ostrova, Kira. Bola oblečená inak ako keď som ju videl prvý raz. Menej vyčačkane a viac bojovne. Celý čas ako vychádzali hore na loď sme sa navzájom prepichovali pohľadom a len čo obe vyšli na palubu, ozval som sa s prekríženými rukami: "Čo má toto znamenať."

Themis sa rýchlo ozvala. "To je Kira, stretla som ju v meste. Prišla sem-"

"Teba som sa nepýtal." Skočil som jej chladne do reči.

Zarazene na mňa pozerala, ale potom sa jej výraz zmenil z ublíženého na urazený. Trochu ma pichlo pri srdci, ale ignoroval som to a otočil sa na Kiru. Podozrievavo som na ňu zazeral. "Čo tu ty robíš?"

Kira odtrhla oči od Themis a zadívala sa na mňa svojimi uhrančivými modrými očami, ktoré silno kontrastovali s jej tmavou pokožkou. "Prišla som vás varovať." Rozprávala úplne inak ako keď som ju stretol prvýkrát. Hlas mala oveľa jasnejší a rozprávala so sebaistotou. Stretli sa jej a Themis pohľady. "A tiež si objasniť zopár vecí."

Zrazu sa spoza mňa ozval Teiji. Aj by som bol zabudol, že tam je. "No, toľko ľudí som síce na porade nečakal, ale asi máme dosť stoličiek."

Kira nesúhlasne potriasla hlavou. "Nemohli by sme to prebrať v súkromí?"

Teiji prikývol. "Jasné, len posuniem radu."