Kapitola 16.

210 14 37
                                    

S povzdychom som položil knihu na stôl a unavene si pošúchal tvár. To nič nerobenie ma ubíja. Ranu som utŕžil už pred štyroma dňami, ale po tom, čo som si ranu nanovo otvoril hneď na druhý deň, ma Teiji prakticky zamkol do svojej kajuty a nakázal mi oddychovať. Nosil mi síce správy o tom, čo sa deje na lodi a schôdzky sa konali priamo v kajute, ale v nezranenej nohe mi až priam brnelo od nevyužitej energie, ktorá sa tam za tých pár dní nahromadila. Okrem toho by som rád skontroloval Themis. Teiji síce vravel, že okrem jedného neškodného súboja s Lanceom nerobila problémy, vôbec mi nehlásil ako sa má. Pravdepodobne sa cíti osamelo... nemá sa s kým porozprávať chudinka.... Nehovorím teraz skôr o sebe?

Niť mojich myšlienok pretrhlo zaklopanie na dvere a ich následné otvorenie. Do miestnosti nakukla Lanceova hlava. "Hej kapitán. Teiji si síce myslí, že si poserútka, ktorá nedokáže zvládnuť taký škrabanček a nariadil ti tu tvrdnúť, ale nechcel by si si ísť s nami zahrať karty? Kai sa na mňa urazil a potrebujeme aspoň ešte jedného človeka do partie."

Zašmátral som po svojej barličke. "Koho zaujíma čo Teiji hovorí? Idem." Prehopkal som až ku nemu, kde ma potľapkal po pleci.

"Čo Teiji hovorí zaujíma všetkých, čo nechcú skončiť cez palubu. Jediný dôvod prečo si ešte tu je, že si kapitán." Zasmial sa.

"Ale čoby. Nevedel by prežiť bez svojho najlepšieho kamaráta." Preniesol som mierne sarkasticky a žmurkol na neho.

Vyšli sme na palubu, kde už si rozložili svoj skladací stolík aj so štyroma stoličkami. Radšej hrávali karty vonku, keďže v letných dňoch sa v podpalubí ani po večeroch nedalo dýchať. Pri stole už džavotali dvaja Lanceovi kamaráti, jeden z nich miešajúci karty. Sedel tam dokinca aj Kai, ktorý bol vraj urazený. "Hej Kai, už si sa odurazil na Lancea?"

Zdvihol hlavu od kariet, len aby zagánil na Lancea. "Nie, ale mám aspoň šancu ho poraziť." Nepáčilo sa mi však aký nízky počet kariet mal. Otočil som sa na Lancea. "Akú to hru vlastne hráme?"

"No predsa Prší." Pozrel na mňa ako keby to bolo samozrejmé. Neveriacky som na neho pozrel, ale už mi nevenoval pozornosť a podišiel ku stolu ku svojim kamarátom. Taká zrada. Nadchne ma hraním kariet, ale zamlčí mi, že idú hrať hru, ktorú z duše nenávidím. Radšej nech mi spráchnivie zadok v tej kajute ako hrať Prší. Poobzeral som sa dookola, hľadajúc nejakú záchranu, dôvod, prečo by som nemusel hrať. Zrak mi padol na útlu postavu sediacu na podlahe, opierajúcu sa o zábradlie, ktorá vyzerala až podozrivo podobne ako Themis. To od vtedy, čo som bol zavretý do Teijiho kajuty ju nemal kto zamykať?

Vydal som sa k nej s úmyslom využiť jej odvedenie ako zámienku sa vyhnúť môjmu osudu, ale na pol ceste si ma všimol jeden z jeho kamoškov usadených za stolom.  "Hej kapitán, kam ideš? Stôl je týmto smerom." Palcom ukázal opačným smerom ako som išiel ja. Vtedy mi došlo, že ma len tak ľahko nenechajú sa z toho vyvliecť, ale napadlo mi niečo lepšie. Rukou som im naznačil, nech trochu počkajú. Prehopkal som bližšie k Themis a pozdravil ju. "Ahoj Themis."

Neodzdravila mi, ale presunula pohľad z nočnej oblohy na mňa. Nadýchol som sa a vypustil to zo seba bez ďalších okolkov. "Počúvaj, nechcela by si si zahrať karty?" Nevidel som jej do tváre, ale predpokladal som, že sa zatvárila kyslo. "Nemusíš sa báť, keď tak ťa môžem naučiť pravidlá, ukázať ti ako sa hraje Prší.."

"Viem hrať karty." Prudko ma prerušila.

Okamžite som sa chytil šance. "No vidíš, tak to si potom užiješ. No tak, poď." Gestom som jej ukázal nech príde bližšie. S povzdychom a tichým zakliatím so pomaly postavila. Prešla spolu so mnou do svetla ku stolu, kde sa na nás zváštne pozerali Lanceovi kamaráti a samotný Lance priam zazeral na Themis. Pripadalo mi to trochu zvláštne, ale nevenoval som tomu príliš pozornosť a namiesto toho ich predstavil. "Themis, toto je Kai, Jayden a Lance." Po vyslovení každého mena som ukázal na príslušného vlatníka mena. "Kai, Jayden, Lance, toto je-"

Život na jednej lodiWhere stories live. Discover now