Život na jednej lodi

Kapitola 20. Časť 1.

Utekali sme bočnými uličkami v snahe vyhnúť sa hliadkam, ktoré nepochybne ešte stále brázdili mesto a hľadali nás. Teda, ak sa dá ustavičné zakopávanie v pokuse o rýchlu chôdzu nazvať behom. Naše chytenie a našťastie veľmi krátke uväznenie veľmi neprospelo mojemu zraneniu na nohe. Jedno šťastie, že sa ešte neotvorilo. To bude asi vďaka Lanceovým železným stehom. Aj keď to bolí asi tak ako keď mi ich tam vkladal.

Zastavili sme sa na chvíľu v jednej uličke, keďže jediná cesta von bola cez hlavnú ulicu. Zatiaľčo Teiji vyzeral z rohu či sú naokolo nejakí strážcovia, ja som sa zviezol na zem, aby som dal trochu oddýchnuť nohe. Nechápem ako sa to mohlo stať. Prečo by nás Themis udávala tým hadom? To bola až taká naštvaná, že som ju predtým uniesol? A to už som si myslel, že sme sa viac-menej uzmierili. Nehovoriac o tom, že je vraj hľadaná za velezradu. Čo to malo znamenať?

Teiji si čupol pri mne. "Na ulici je veľa ľudí, ale aj dosť veľa strážcov. Budeme sa musieť medzi nich zapliesť čo najviac, aby si nás nevšimli." Pozrel na moju zranenú nohu. "Škoda, že sme stratili tvoju palicu. Dosť by sa nám teraz hodila."

Vzdychol som si. "Nevrav." Pomohol mi postaviť sa a prehodil si jednu moju ruku cez rameno ako oporu. Vydali sme sa k davu na rušnej ulici a pomaly sa ním začali predierať. Neďaleko pred nami stála pred najbližšou vedľajšou uličkou skupinka strážcov, niektorí sledovali dav, niektorí sa bavili medzi sebou. V tejto chvíli by som bol vďačný za akýkoľvek plášť, alebo kapucňu, ktorá by mi mohla schovať tvár, ale hlavne moje žiarivo žlté vlasy. Teiji mi vtedy vravel, že nie je dobrý nápad si ich prefarbovať, ale tie babizne boli veľmi presvedčivé. A napriek tomu, aké to bolo teraz nepraktické, sa mi to páčilo.

Podarilo sa nám prejsť okolo nich nepozorovane, ale tentoraz bola skupinka strážcov rovno pred nami, tiež sa predierali davom aj keď oveľa jednoduchšie, keďže ľudia im mierne ustupovali z cesty. Jeden sa na mňa nepríjemne zadíval a zamieril si to k nám, čím ho aj ostatní nasledovali.

"Teiji.." zašepkal som.

"Áno ja viem." Sykol mi naspäť a nasmeroval nás čo najďalej od nich, ale jednoznačne to mali nasmerované k nám.

"Hej, hej vy dvaja!" Zahučal na nás strážca, keď sme trochu zrýchlili. Zbadal som jednu úzku uličku neďaleko a nasmeroval nás k nej. "Stojte!" Zase na nás zakričal, ale keď som sa obzrel, všimol som si, že už sa tiež musia prebárať davom a ľudia im neustupujú, práveže sa im takmer akoby stavajú do cesty. Rýchlo sa im však zase začali pratať z cesty, keď vytiahli pištole. "Practe sa mi z cesty!" Spolu s varovným výstrelom do neba zaznel krik rozrušeným davom.

Krivkali sme k uličke najrýchlejšie ako sme vedeli. Keď sme však prišli tam, bola to len úzka slepá ulička. V uličke bolo jedine niekoľko okien príliš vysoko, aby sme mohli do nich vliezť a kopa krabíc naskladaná na hromade pri jednej stene. Nemali sme však čas sa vracať na ulicu a hľadať novú skrýšu, tak sme sa šuchli za krabice a Teiji vytiahol meč, ktorý si stihol zobrať spolu s pošvou. Počuli sme ako prišli do ústia uličky.

"Kde dofrasa sú?!" Zahromžil ten had, ktorý nás načal ako prvý naháňať. Zadržal som dych a ledva cez tlkot svojho srdca počul jeho kroky po kamennej dlažbe.

"Tam sú! Videl som ich ako utekajú tým smerom!" Ozval sa mierne povedomý ale zvláštny hlas a nachvíľu som stuhol zo strachu, že nás objavili, ale nepočul som žiadne približujúce sa kroky. Vykukol som zpoza krabíc a v ústí uličky stál iba jeden strážca hľadiaci niekde smerom do hlavnej ulice. Vzápätí sa otočil a ja som sa rýchlo zase skryl. Počul som približujúce sa kroky.

"Poslala som ich opačným smerom, ale mali by sme odtiaľ čím skôr vypadnúť." Themis? Vykukol som znova spoza krabíc a naozaj tam stála Themis v oblečení strážcu. Pridala sa k nim? Alebo pomáha nám? Mal som z toho trochu kašu. Zato Teiji asi nie.

Postavil sa a meč namieril na jej hruď ako ukazovátko. "Čo ty tu chceš?"

"Čo asi, pomáham vám dostať sa z tejto kaše."

Teiji si odfrkol. "Jasné, tak ako si nám pomohla sa do nej dostať."

Rozhodila rukami. "No dobre tak to asi nebol taký skvelý nápad." Prstami odklonila špičku čepele. "Ale teraz je hlavné sa odtiaľ dostať."

Teiji znova napriamil meč."Ani náhodou. Chceš aby som sa nechal tebou viesť aby si ma mohla znova nechať uväzniť? Nechaj nás tak, lebo prisahám, že ti tu a teraz odseknem hlavu."

Postavil som sa a sklonil Teijiho čepeľ. Zmätene na mňa pozrel. "Teiji, ak sa odtiaľ teraz nedostaneme, tak už bude jedno či nás chce nechať uväzniť alebo nie." Teiji sa naštvane pozrel na Themis, ale potom zasunul čepeľ do pošvy a párkrát sa zhlboka nadýchol.

"Fajn. Tak poďme. Ale ešte sme neskončili." Prešiel ku vchodu do uličky a rozhliadol sa po strážcoch naokolo.

Zastavil som sa pri Themis. "Vieš, má pravdu. Ešte sme neskončili." Pozrela na mňa trochu skleslo. Vyšiel som s Themis na ulicu za Teijim a znova sme sa zaplietli do davu. Tentoraz sme naokolo nevideli strážcov, pravdepodobne sa ešte stále za nami naháňali smerom, ktorý im ukázala Themis. Tá uniforma jej bola veľká, ale aspoň vďaka tomu a vlasmi skrytými v strážcovskej čiapke so šiltom vyzerala skôr ako mladý chlapec než žena. Davom sme tentoraz išli s ľahkosťou, keďže sa Themis uhýbali s cesty. Nenapredovali sme však oveľa rýchlejšie ako predtým. Noha ma teraz začínala zase strašne bolieť a spomaľovalo nás to, ale snažil som sa chodiť čo najnormálnejšie, aby sme nevyzerali podozrivo.

Dlho nám to však nevydržalo, keď sme prešli okolo ďalšej skupinky strážcov a jeden chytil Themis za plece. "Hej chlapče kam ideš? Máme hľadať nejakých dvoch pirátov. Nejaký blondiak a vysoký čiernovlások." Všimol si nás a zúžil oči. "Asi ako títo dvaja."

Themis zamával dismisívne rukami. "Ale nie, to sú iba moji návštevníci z neďalekého ostrova."

Strážnik presunul pohľad späť na Themis a podozrievavo si ju premeral. "Vieš, vôbec si nepamätám že by som ťa predtým niekde videl. Vyzeráš nejako veľmi dievčensky." Mal som chuť schytiť Teijiho a zdrhnúť, ale ešte sme možno mali šancu sa z toho dostať v pohode.

"Ah, no som ešte nováčik." Povedala Themis a mierne sa trhla, keď jej silnejšie zovrel plece.

"Aha, to je veľmi zaujímavé. Často sa mi nestáva aby som ako tréner nováčikov prehliadol nováčika." Sakra.