Môžem ťa rozosmiať?

삼십일. 31

Vzal som si štipľavý lupienok z balíčka, no kým som ho stihol dať do úst, drglo do mňa a mne vypadol z prstov. Otvoril som oči a srdce mi udrelo do hrudného koša, že ma skoro pridusilo, keď som si uvedomil, že mi Tae práve dal pusu. Jednoduchú. Ako si dávajú škôlkari. Sedel tam, kukal takú istú vzdialenosť odo mňa ako predtým. Stotinami sekúnd som premýšľal, či sa mi to nezdalo.

Videl som len jeho orieškové oči zaplavené zvláštnou emóciou predtým, než som sklopil viečka, lebo sa Tae znova prudko priblížil. Jeho veľká ruka ma chytila za šiju pod naliehavým a o dosť hlbším bozkom. Nedokázal som potlačiť ston, ktorý mi ušiel pomedzi naše pery z jeho dlane, ktorá mi nebezpečne vysoko stisla stehno.
Nehodlám ani tipovať, koľko toto trvalo. Nechápal som, kde som nabral odvahu a i zručnosť mu odpovedať na jeho pery. Neviem, čo som robil a to, že som mu nechty zaryl do odhalených ramien, som tiež neurobil vedome. Tae zbesilo dýchal, podobne ako ja. Chcel som viac...

No...je to Tae. Taehyung. Naraz ma z prekliato ťažko vysvetliteľnej eufórie vytrhla panika, ktorá ma celkom pohltila. Tae ma u seba držal pevne, takže som nabral všetku silu, čo som mohol a odrhol sa od neho. Jeho dlaň čo mi zvierala krk, ostala vo vzduchu visieť a ja som sa radšej ani nedíval na Kimov výraz. Takmer som spadol z postele pri snahe vypotácať sa z nej. Tak úplne som nepobral svoju reakciu, no nohy som popohnal ku vypínaču a zhasol svetlo v izbe.
Pomaly otáčajúc sa, som s úľavou videl Taeho siluetu už ležiacu na jednej strane. Mimoriadne neisto som prikročil k tej svojej. Rozrušene som sa uložil na chrbát so stále vypúlenými očami, ktoré mi teraz smerovali do stropu. Čo sa to práve stalo?! Naozaj som bozkával chalana? Ešte k tomu najväčšieho nepriateľa homosexuality, Kima Taehyunga? Panebože...

Ruku som si zúfalo oprel o čelo, končeky prstov tak schovávajúc medzi vlasmi. Myslím, že som prerývanejšie dýchal že i dokonca ticho noci som absolútne nepočul, lebo tlak v ušiach od toľkého tepu mi šiel roztrhať bubienky. Najhoršie je že, keď som si vybavil ten moment pred pár sekundami...
Blízkosť, drastickejšiu nehu. Nič podobné som nezažil a klamal by som, keby poviem že sa mi neľúbilo. S oným pôsobením akejsi rozkoše však prichádzalo aj zhnusenie.

Taehyung je kus nádherného chalana, ktorého osobnosť zbožňujem aj keď vravím, že ho nemám rád. Možno teoreticky by sme mohli byť dokonalá dvojica, no len pri tom pomyslení sa mi líca stiahli do nesúhlasného výrazu. Vlasy mi mierne zašuchotali okolo uší, keď som pokrútil hlavou. Toto fakt nie. Vyrastal som s ním a je mi ako rodina. Ako môj brat. A nemôžem predsa bozkávať svojho brata. Nie som zvrátený.

Avšak myšlienka, prečo v ňom skrsol tento nápad mi nedávala zaspať. Museli to byť minúty, snáď hodiny, čo som sa prehadzoval. Čím viac som premýšľal, tým viac som mal pocit, že jeho bozky cítim stále na perách. Nedokázal som skľudniť myseľ a zaspať. Veď...to bolo v rozpore so všetkým, čo som o tom človeku vedel!
Ešte bojujem, aby sa nechoval homofóbne. Aby nikto už neskončil ako Jimin a on mi skoro vopchá jazyk do krku ako nie zrovna heterák? Nechápal som nič okolo seba. A ešte viac som cítil vinu, že mi zážitok s Taem naháňal vzrušujúcu husiu kožu. Lebkou mi šľahala otázka za otázkou a mne do toho ešte viac udieralo do hlavy, lebo som cítil že Taehyung nespí. Ešte k tomu ležal tvárou ku mne. No nezabili ste ho? Mal som sto chutí mu plesknúť s niečím po ksichte. Čakal akože teraz na reakciu? Čo si kurva myslel, keď to spravil? A prečo to vôb-

„Prečo?!"
Tae nevyzeral prekvapene, že ho prebodávam pohľadom i keď ho v tej síce nie úplnej tme, nemusel poriadne vidieť. Nevadí, moju auru zaručene vycítil. Tae si napravil dlaň, čo mal pod lícom: „Chcel som ti pomôcť."
Jeho tón bol iný, ako som predpokladal. Miernejší, poddanejší.
„Ako inak zistíš, čo to s tebou robí, pokiaľ nezažiješ priamu konfrontáciu?" jeho tichý a možno na oko kľudný hlas pôsobil iritujúco.
Len sťažka som v duchu uznal, že má pravdu. Tae má šialené nápady, je až príliš spontánny a má celkom na háku. No...
„A čo tá druhá?" vyštekol som, aj keď som nechcel.
Na to sa Tae trocha ošil a zmenil polohu. Ofina mu zbehla na spánky, keď sa prevalil na chrbát. Malú chvíľu mlčal až napokon povedal: „Prvá bola pre teba, druhá pre mňa."
Zvraštil som obočie pod zmäteným výrazom. Tiež som obrátil zrak na stenu nad nami, aby sa mi lepšie premýšľalo.
„Pri prvej som zistil, že to nie je také zlé a nechutné, ako som si myslel," šepol akoby to sám pred sebou nechcel vysloviť, „a tak som chcel znova."
V hrudi mi pri jeho vete začalo narastať niečo nedobré a modlil som sa, aby som nepočul to, čo som nechcel. Skoro ma zadržaný dych zadusil.
„Lenže nebolo to také, aké som očakával po tej prvej puse," v jeho hlase som počul úsmev, „bola to zaujímavá skúsenosť, ale som rozhodne hetero."
Zvuk po mojej ľavici, signalizoval že sa Tae zase požmolil medzi perinami a ja som mu daroval pohľad.