Mladý chalan, Jung Hoseok, sa vždy rád vyrozpráva. Toto je jeden z jeho príbehov. Patrí medzi tých miláčikov, čo sú všetkými obľúbený. Je populárny, talentovaný, veľmi priateľský.
Za jeho takmer dokonalosť skrýva pred svetom len jednu jedinú vec.
...
Jeho jabĺčko hlasno prehltlo kopu nahromadeným slín. Ja som tiež cítil ako ma pomaly, ale určite pohlcuje triaška. Bolo vidieť, že Tae chce odísť a mne to len vyhovovalo. Sám som bol vydesený. Mával som neraz nutkanie sa mu priznať, no vždy ma zastavil jeho nepriateľský prístup k tejto sorte ľudí. Avšak, že to zo mňa skutočne dnes vyletí...som nepredpokladal. Tae sa stratil nevedno kam. Ja som odkráčal na schody a zašiel si do vlasov. Predýchaval som to. Jeden z kameňov padol zo srdca. Bolo to uvoľňujúce, no zároveň som bol ako struna. Vydával som vtedy rôzne frekvencie. Do reality ma vrátila Namjoonova SMSka o tom, kde tak dlho trčím.
Celú hodinu som sa nesústredil. Len premýšľal. Prehodnocoval. Bola to chyba? Nebola to chyba? Vlastne by som celé toto nazval skôr panikov, ako nejakým racionánym premýšľaním. Bol som v prdeli. Už som sa na priznanie Taemu a Jinovi strojil hádam aj stokrát, ale nenašiel som odvahu. Namjoon to vie. Preto sme sa v päťnástich nebavili. Namjoonom to mierne otriaslo, ale horšie bolo, že som sa do neho zaľúbil, teda aspoň som si to myslel. To pubertálne obdobie plné zmien, zmätku a sebaprijatím prešlo a ja môžem si s kľudným svedomím povedať, že Namjoon je pre mňa brat. Zo všetkých mi najviac naháňal žalúdočné vredy Tae. Skončí naše kamarátstvo? Mohol som sa len pýtať. Na odpoveď som si musel počkať. Ani som si nešiel konštruovať, aké bude prvé stretnutie po tejto chodbovej aférke. Musel som to vytriasť z makovice. Aspoň na moment. Vytiahol som mobil z vačku.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Chytili ma nervy. Veci sa zvrtli a zvrhli. Až som dostal chuť si tresnúť hlavu o lavicu. Fakt som myslel, že vybuchnem. Nahromadilo sa vo mne toľko negatívnej energie, ako už dlho nie. Moja psychika na to nie je zvyknutá. Strhano som si schoval mobil do vačku na rifľoch. Zároveň som však nahmatal Yoongiho záhadný text. Usadil som sa s prstami prepletenými pod nosom, no bol som si istý, že na tej hodine už neobsedím. Našťastie bolo do konca len sedem minút. Bol som tak zahĺbený v sebe, že som si ani nevšimol, kedy došiel meškajúci Yoongi. Po hodine som okamžite išiel smerom, kde som predpokladal, že nájdem Jimina. Nikde som ho však nevidel. Že by nebol v škole? Hneď som mu napísal a zistil, že je doma a leží v posteli. Idioti! Prvý týždeň v škole a oni takto naňho. Bol som taký rozzúrený na Taeho klasickú šikanu, že som sa vykašlaľ na geografiu a šiel do tanečnej miestnosti.
