Mladý chalan, Jung Hoseok, sa vždy rád vyrozpráva. Toto je jeden z jeho príbehov. Patrí medzi tých miláčikov, čo sú všetkými obľúbený. Je populárny, talentovaný, veľmi priateľský.
Za jeho takmer dokonalosť skrýva pred svetom len jednu jedinú vec.
...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Samozrejme som nedostal odpoveď na správu. Mal som len zobrazené o nejaké tri hodinky, kedy sme sedeli na obede. Mimochodom riť som usadil do jeho stoličky. Všetci ostatní boli pri mne a nevnímali moju zlú náladu. Trochu naštvane som šmaril telefón na stôl a v tom som postrehol, že jediný Jiminie ma registruje. Kamsi sa na moment pozeral a tak som sa otočil, aby som zistil, čo tak skúma. Skupina dievčat, ktorá je totálne dorobená z Taeho si niečo šepkala a podozrivo pokukovala našim smerom. Bolo mi to úprimne jedno a tak som pokrčil ľahostajne ramenom a vrátil sa k obedu.
Yoongi ma posledné dni totálne ignoruje. Jak jeblý. To nevie odpovedať na jednoduchú otázku? Pokazilo mi to náladu a ja som s nechuťou išiel na poobedňajšie hodiny. Jimin mi cez hodinu vypisoval, snažil sa povzniesť ma tým, že ide vybaviť tanečnú miestnosť...lenže zase roztlieskavačky. Do čerta aj s ich "tancom." Len kraviny robia. Mnohé z nich nemajú absolútnu predstavu o tom, čo je to hýbať sa. Len sa vedia namachliť. Behom dňa sa do mňa nasiaklo toľko zla, že so mnou Namjoon ani po ceste zo školy nehovoril. Držal si ramienka batohu a jeho výrazné jamky sa vyškierali radšej na svet okolo.
"Inak..." ozval sa opatrne po dlhej chvíli. "Hm?" "Čo je s Yoongim?" "A čo som ja, keď sa ma na to pýtaš?" vyštekol som, až sa Namjoon zastavil. "Ukľudni sa, ok?" dal sa znova do pomalého kroku, "si jediný o kom viem, že s ním vôbec hovorí." "Neviem," pokrútil som hlavou, "netuším vôbec." „A čo Tae? Nejaké novinky?" „Nie. Ale možno sa niečo dozviem doma od rodičov." „Aj by som šiel za ním ho pozrieť." „Neviem," teda viem.
Vlastne neviem. Jasná vec, že chcem ho vidieť, ako sa dáva dokopy. Ale čo ja viem, či sa cez to už preniesol. Včera bol relatívne mimo, mne by tiež bolo jedno v hentakom stave. Ale fakt som sa tam nechcel ukázať. Napíšem mu SMS. Ani som Namjoonovi nič nepovedal. Nevedel som, čo mám povedať. Na jednej strane, je to nepekné, ale...Jiminie tiež dostal a vďaka nemu. Nechcem to nazývať karmou, ale aspoň vie, ako sa cítil.
Doma som sa dozvedel len to, že Tae je stabilizovaný a mierne dezorientovaný ešte. Ale inak nič vážne, bol som rád. Zanechal som mu SMS a nesústredene si spravil veci do školy. Mama spravila rýchlu večeru, lebo otec mal nejaké povinnosti, ktoré musel poriešiť s Jiminovým otcom. Dawon s otcom rozprávali takmer celú večeru o zakladaní internetového obchodu s oblečením. Sestra dostávala praktické rady a bla bla. Proste nepodstatné hovadiny. Ja som sa s plným bruchom radšej zabanbušil do perín a pustil si na notebooku priateľov, samozrejme s titulkami. Nie som Namjoon.
Mám rád tieto západné seriály, sú také iné ako tie naše. Herci v nich mi prídu viac uveriteľnejší, nie je to také predramatizované a humor mi tiež viac šmakuje. Bude to znieť možno mierne divno, ale je zvláštne vidieť aj iné ako šikmé oči. Nie samozrejme v zlom. Západniari mi prídu taký rozmanití na rozdiel od nás. Taká farba vlasov, hentaká farba vlasov, modré, zelené oči a podobne. Obdivoval som Phoebine blonďavé pramene popritom, ako hrala na gitaru a spievala na ulici vonku pred reštikou. Bolo to cringe a ja som sa z toho smial a zároveň krčil ako igelit v ohni. Môj mentálny stav prerušilo klopanie na izbe.
