Mladý chalan, Jung Hoseok, sa vždy rád vyrozpráva. Toto je jeden z jeho príbehov. Patrí medzi tých miláčikov, čo sú všetkými obľúbený. Je populárny, talentovaný, veľmi priateľský.
Za jeho takmer dokonalosť skrýva pred svetom len jednu jedinú vec.
...
Musím povedať, že vylohniť sa do postele hneď po škole je úžasný relax a vážim si ho teraz o dosť viac ako predtým. Letná či víkendová brigáda je niečo úplne iné, ako keď človek valí rovno zo školy do roboty. Obdivujem Namjoona, ako dokáže takmer každý deň takto fungovať. Nesťažuje, nevyzerá až tak unavene a vždy sa usmieva. V hlave som mal tie jeho guľaté okuliare, jamky a jeho čiernu čapicu narazenú na hlave. Pristihol som sa, ako sa usmievam. A jak že by nie. Bol som v tichučku svojej izby, vybral som si huňaté pyžamo, hodil som sa do perín a padajúca voda vonku ma neskutočne uspávala. Aj mi bolo jedno, že sa zase rozpršalo a vietor vonku zbesilo fúkal. Taeho muselo po ceste aj odfúknuť. Presne ako som hovoril, vyčítal mi že som sa na neho vybodnul a bla bla. Viem, že to nemyslel v zlom a ja som sa na jeho fňukaní len smial, čo jeho vytáčalo. Však ale, čo máte s tou jeho debilnou osobnosťou robiť? Zívol som do priestoru a odháňal spánok plaziaci sa na mňa spoza upršaného dňa. Bolo to dosť náročné. Nechcel som spať, lebo potom v noci budem buntošiť...
Cink! Huh. Dezorientovane som sa poobzeral. Izba bola mierne zahalená šerom a ja som uvedomil, že ja som fakt zadrichmal. Ježiš. Vydal som nejaký divný pazvuk a pretrel si oči. Štípali ma. Telefón na nočnom stolíku ešte stále svietil. Celkom mi vypálilo zornice, keď som pozrel priamo na neho. Myung Nari. Správa s titulkom jej mena pokladala len jednoduchú otázku.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Prestala odpisovať a ja som odložil mobil. Jáááj. Povystieral som sa a cítil, ako mi pukajú stavce v chrbte. Bolo to veľmi uvoľňujúce a musím povedať, že tento postškolský spánok mi teda fakt bodol. I keď som nechcel stratiť časť z dňa, neľutujem teraz toho. Keď som však nohy zhodil z postele, prišli mi stále ťažké a neodpočinuté. Nah. Koľko je? ...päť. Pol šiestej. Nie zlý čas. Mamina príde za chvíľu z práce. Zišiel som dole, aby som skontroloval, či je vyložená umývačka alebo proste, či tam nie je bordel. Na moje nemilé prekvapenie som už zo schodiska počul neznámo známe hlasy. Ach jaj, Dawon tu má kamarátky. Zastal som s nohou vo vzduchu, premýšľajúc či fakt chcem ísť dole. No, ak Dawon sa cúrala po meste, tak sa isto vykašlala na všetko v kuchyni. Keďže naša kuchyňa a obývačka je takmer jedna miestnosť, okamžite o mne vedeli.
